Jej slová prišla krátko potom, čo hlava štátu vyhlásila, že úlohou žien je vždy prvom rade materstva. Turci aktivistu bojujúce za práva žien v nedeľu rozháňali gumovými projektilmi.
Emine Erdoganová podľa BBC vo štvrtok uviedla, že odkaz žien, ktoré Osmania po stovky rokov držali v háremoch, môžu byť inšpiráciou aj pre dnešný svet. Čas strávený v sultánovej rezidencii podľa nej ženu pripravil na celý život. Turecká prvá dáma háremy neváhala označiť za „vzdelávacie zariadenia“.
Kontroverzný výrok zaznel dva dni potom, čo úlohu žien v spoločnosti komentoval samotný prezident Recep Tayyip Erdogan.
„Žena je predovšetkým matka,“
vyhlásila hlava štátu v utorok – priamo na Medzinárodný deň žien. Podľa prezidenta by sa mali ženy venovať svojmu poslaniu. Erdogan už pred dvoma rokmi vyhlásil, že ženy nemajú brať do rúk lopatu a pracovať rovnako ako muži – taký prístup je vraj výsadou komunistických režimov.
Jeho slová rozzúrila zástancov rovnoprávnosti oboch pohlaví, ktorí sa v týchto dňoch zotavujú z modrín utŕžených počas nedeľných protestov za ženské práva. Polícia vtedy podľa agentúry Reuters rozohnala gumovými projektilmi stovky ľudí, ktorí si chceli sviatok s predstihom pripomenúť. Pôvodne chceli do ulíc vyraziť priamo v utorok, istanbulský guvernér však akciu zakázal.
Stovky žien z háremu nemohli von, obsluhovali ich kastráti
Háremy ešte v 20. storočí neodmysliteľne patrili k arabskej kultúre. Sultánom Osmanskej ríše na tento účel po štyri stovky rokov slúžil istanbulský palác Topkapi, kde mala vládcova matka, dcéry, manželky a milenky k dispozícii stovky honosných miestností.
Prevádzka háremu a blahobyt žien zabezpečovali otrokyne a eunusi – neplodní či vykastrovaní muži. Hárem do nástupu puberty obývali aj sultánovi synovia. Súčasťou tamojšieho života skutočne bolo aj základné vzdelávanie – keďže ženy hárem nesmeli opúšťať, inde sa ani učiť nemohli.
Hoci výraz „hárem“ pôvodne slúžil ako všeobecné pomenovanie pre časť rezidencie sultánove rodiny, Západ si pod ním zvyčajne predstavuje najmä miesto, kde mal panovník k dispozícii prakticky neobmedzené množstvo sexuálnych spoločníčok. „Vlastníctvo“ veľkého počtu žien, od manželiek a dcér až po otrokyňa z dobytých území, symbolizovalo Sultánovo bohatstvo a moc.
Háremy na plátne, v knihách i opere
S nástupom romantizmu na prelome 18. a 19. storočia islamskej tradície fascinovali rad európskych umelcov. Stál za tým koloniálny rozmach Veľkej Británie či Francúzska, kam začal prenikať tovar i kultúrne zvyklosti z novo podmanených území.
Maliari, spisovatelia i hudobní skladatelia začali orientálne motívy vo veľkom začleňovať do svojich diel. Scény z háremov sa preto dajú nájsť takmer v každej umeleckej galérii či múzeu, ktorého zbierky sa na koloniálne obdobie zameriavajú.
Hárem je hlavným dejiskom Mozartovej opery Únos zo serailu a radu románov. Medzi umelcami bolo vždy obľúbené napríklad téma nedobrovoľného únosu Európaniek do háremu a ich následné záchrany.
