Z ruky si bude musieť dať dole zlatý pápežský prsteň. Tento prsteň rybára, ktorý má pripomínať, že pápež je nasledovníkom prvého svätého Petra, ktorý bol rybárom, nosili pápeži od 13. storočia. Používal sa ako pečať pápežských dokumentov. Práve preto sa prstene po smrti pápežov ničia. Tak sa stane aj teraz po odchode Benedikta XVI. do dôchodku. Zničiť by ho mali strieborným kladivom.
Pápež Benedikt XVI. sa rozlúčil v Apoštolskom paláci s kardinálmi prítomnými vo Vatikáne. Išlo o jeho poslednú oficiálnu akciu v hlavnom pápežskom sídle pred ukončením jeho pôsobenia na čele rímskokatolíckej cirkvi.
Benedikt XVI. sľúbil svojmu budúcemu nástupcovi „bezpodmienečnú úctu a poslušnosť“. Podľa prvých komentárov potvrdil tak snahu zažehnať obavy pred rozkolom na mocenskom vrchole cirkvi, keď budú existovať vedľa seba nový a bývalý pápež. Kardinálov vyzval, aby pri voľbe nového pontifika spolupracovali jednotne „ako orchester“, v ktorom možno dosiahnuť „dohodu a harmóniu“. Nezabudol im pripomenúť, že medzi nimi je vlastne nový pápež.
Slova sa na začiatku ceremónie ujal dekan kardinálskeho zboru Angelo Sodano, ktorý sa Benediktovi poďakoval za jeho pápežskú činnosť. S každým z kardinálov sa potom pápež osobne rozlúčil.
Popoludní približne o 17.00 čaká Benedikta XVI. presun vrtuľníkom do letného sídla pápežov Castel Gandalfo, odkiaľ sa približne o 17.30 naposledy osobne požehná veriacim. Námestie slobody pred Castel Gandalfo sa v týchto chvíľach už zapĺňa množstvom novinárskych štábov, ale aj veriacich. Talianske médiá odhadujú, že krátko po 15.00 sa už na mieste zhromaždilo približne 10-tisíc veriacich. Úderom 20.00 vyprší jeho pontifikát a katolícku cirkev čaká zrejme v budúcich dňoch či týždňoch voľba nového pápeža. V tej chvíli pri bráne jeho sídla nahradí príslušníkov Švajčiarskej gardy vatikánska polícia.
Cirkev prevezme kardinál komorník: Tarcisio Bertone
Aj keď pápežský stolec večer po odstúpení Benedikta XVI. osirie, nezostane katolícka cirkev bez vedenia. Prevezme ho na krátke obdobie do zvolenia nového pontifika kardinál komorník, jeden z najväčších hodnostárov pápežskej kúrie. Práve k 78-ročnému Tarcisiovi Bertonemu, ktorý je zároveň vatikánskym štátnym sekretárom, sa teraz bude upierať zrak veriacich – bude totiž zvolávať konkláve a riadiť voľbu pápeža.
V čase tzv. sedisvakancie, teda prázdneho pápežského stolca, sa štatutárnou hlavou Vatikánu automaticky stane kardinál komorník (camerlengo). Jeho náplň práce sa však po dlhých storočiach zmení, pretože pápež nezomrel, ale rezignoval. Odpadá teda napríklad jeden z v minulosti nevyhnutných úkonov: oficiálne overenie pápežovho úmrtia a organizácia pohrebu.
Podľa starej tradície musel komorník overiť smrť pápeža tak, že pristúpil k lôžku mŕtveho a ťukol ho strieborným kladivkom trikrát na čelo. Potom musel tým istým kladivkom pred kolégiom kardinálov zničiť pečať pápežského prsteňa.
Bertone má vďaka nezvyčajnému rozhodnutiu Benedikta XVI. o niečo ľahšie postavenie. Na všetky svoje prichádzajúce povinnosti sa môže už tretí týždeň pripravovať a preto sa čaká, že organizácia konkláve pobeží veľmi rýchlo. Bezprostredne po pápežovom odchode však musí zapečatiť pápežovu pracovňu a jeho súkromné izby.
Meno Bertone sa skloňuje aj medzi favoritmi na pápeža
Úrad kardinála komorníka vznikol v 15. storočí. Od roku 2007 je ním Tarcisio Bertone, ktorý sa vzhľadom na svoj vek môže tiež aktívne zúčastniť konkláve. Práve Bertoneho meno bolo jedným z tých, ktoré médiá skloňovali v širšom okruhu favoritov na budúceho pápeža. V histórii sa už dvakrát stalo, že za pápeža zvolili práve komorníka: v roku 1878, keď na pápežský stolec zasadol Lev XIII., a v roku 1939, keď sa do čela katolíckej cirkvi dostal Pius XII.
Tarcisio Pietro Evasio Bertone sa narodil 2. decembra 1934 v Romano Canavese v severotalianskom kraji Piemonte, ktorého hlavným mestom je Turín. Ako mladý vstúpil do rádu saleziánov a študoval filozofiu a teológiu v Turíne a Ríme. Promoval z kánonického práva prácou o pápežovi Benediktovi XIV.
V roku 1960 bol vysvätený za kňaza, potom napríklad prednášal ako profesor morálnej teológie a kanonického práva na saleziánskej univerzite v Ríme a v rokoch 1989 až 1991 bol rektorom saleziánskej univerzity. V roku 1991 ho vymenovali za arcibiskupa vo Vercelli v Piemontskom kraji, kde pôsobil až do roku 1995. V roku 1988 patril do skupiny kňazov, ktorí sprevádzali vtedajšieho kardinála Josepha Ratzingera počas rokovaní o zmierení s dnes už zosnulým arcibiskupom Marcelom Lefebvrom, ktorý bol exkomunikovaný.
Od roku 1995 pracoval v Kongregácii pre náuku viery, ktorú vtedy viedol kardinál Joseph Ratzinger. Na tomto vatikánskom „ministerstve“, ktoré sa zaoberá otázkami morálky a doktríny viery, zastával Bertone druhú najvyššiu pozíciu. Začiatkom roka 2002 musel okrem iného riešiť problém, ako obnoviť dôveryhodnosť cirkvi v USA po škandále s prípadmi sexuálneho zneužívania detí kňazmi.
V roku 2002 sa stal Bertone janovským arcibiskupom a za kardinála ho menovali v roku 2003. O dva roky neskôr bol jedným z voliteľov pápeža a v júni 2006 bol vymenovaný za vatikánskeho štátneho sekretára.