Pred piatimi rokmi sa Američanovi Jamesovi Salazovi zrútil svet. Lekári mu diagnostikovali vzácnu formu rakoviny, kvôli ktorej musel dochádzať na pravidelné chemoterapie. Až po piatich rokoch sa dozvedel, že drastickú liečbu podstupoval úplne zbytočne.
Začalo to urputnou bolesťou v podpazuší. Muž z coloradského mesta Montrose navštívil lekára, ktorý v jeho pľúcach objavil dva abnormálne útvary. Po pľúcnej biopsii zaznel krutý verdikt – James Salaz trpí takzvanou Langerhansovou bunkovou histiocytózou, vzácnym typom rakoviny, počas ktorého dochádza k množeniu Langerhansových buniek a následnému poškodeniu tkanív. Túto diagnózu potvrdilo aj niekoľko ďalších odborníkov, ktorých Salaz navštívil.
Po opakovanom potvrdení zhubnej chorobe, ihneď nastúpil na chemoterapiu. Ničivé vedľajšie účinky liečby sa pokúšal prebiť kvantami práškov proti bolesti. „Povedali mi, že som v Colorade jediný, ktorý na túto chorobu trpí. Chcel som sa len stočiť do klbka a umrieť. Chemoterapiu som znášal veľmi zle,“ rozpráva.
Ani po piatich rokoch sa ale jeho stav nezlepšoval. Ba čo viac, bolo mu horšie a horšie. Vlani išiel znovu na prehliadku za svojím hlavným lekárom Choon-Keem Leom z nemocnice v Montrose. Až v čakárni sa dozvedel, že Lee bol z ústavu prepustený. Pacientom o jeho odchode nikto ani nedal dopredu vedieť. Zúfalý muž bol teda nútený nájsť si iného onkologického špecialistu. Práve v ordinácii novej lekárky mu bola oznámená šokujúca správa.
„Doktorka si ma zavolala a povedala mi, že som Langerhans nikdy nemal. V skutočnosti som mal chorobu, ktorej sa hovorí vaskulitída, a keby mne ju správne liečili už pred piatimi rokmi, dnes by som bol v poriadku. Teraz sa ale môj stav ešte zhoršil a diagnostikovali mi Wegenerovu granulomatózu. Nikdy som nemal nádor, iba moje pľúcne cievy boli zapálené. Celý čas mi liečili niečo, čo som ani nemal, a to je naozaj smutné… Myslím, že by za to niekto mal niesť zodpovednosť,“ vypovedá Salaz.
Kvôli nedostatku reumatológ v západnom Colorade je pre neho navyše problém začať včas liečbu. Než sa na neho dostane rad s kontrolou, musí čakať rok.
Inštalatér sa vydával za gynekológa. Pacientky sa nesťažovali
„Celkom máme skoro tisícku pacientov, ktorých sme objednali na odporúčanie,“ opisuje neuspokojivú situáciu doktorka Jessica Baer Mears z polikliniky v meste Fruita. „Čakacia doba sa teda môže pohybovať v rozmedzí od šiestich alebo ôsmich mesiacov až po rok. Záleží, kedy presne a s akým konkrétnym problémom sa k nám prihlásili. Nechodia k nám ľudia, ktorí prídu dvakrát a potom už na kontroly nemusia. Je to celoživotná záležitosť. Nikto od nás teda neodchádza, len pacienti stále pribúdajú.“
Roky zbytočnej chemoterapie sa u Salaze podpísali aj na iných orgánoch a teraz sa musí potýkať so zápalom pankreasu. Hovorca nemocnice, kde bola mužovi chybne stanovená diagnóza, sa odmietol k celej situácii do médií vyjadrovať.
