6. júna 1943 na dvere poľskej rodiny Bileckých zaklopali neznámi nočný návštevníci. Vonku stála skupinka dvadsiatich troch zúfalých Židov, ktorým sa počas likvidácie geta v Podhajce podarilo utiecť. Asi tri tisícky ďalších obyvateľov to šťastie už nemalo. Ani preživší ale ešte nemali vyhrané. Čo najrýchlejšie sa museli ukryť, inak hrozilo, že ich dopadnú ukrajinskí nacionalisti.
Dom poľskej rodiny bol malý a utečencov v ňom nebolo možné schovať. Pätnásťročný syn Julian ale vymyslel, že by sa pre nich dal vybudovať úkryt v lese. Na miesto sa vypravil s niekoľkými ďalšími mužmi.
„V zemi sme vykopali dieru a urobili sme strechu z vetiev, ktorú sme potom zasypali hlinou. Oheň na varenie sa zakladal len v noci. Dnes je len ťažko k uvereniu, čím sme si vtedy museli prejsť,“ rozprával Julian Bilecki po rokoch.
Potom, čo bolo dočasné obydlie zaistené, nastal problém so zháňaním jedla. Bileckí mali sami obmedzené zásoby a teraz sa navyše museli starať o živobytie viac ako dvadsiatky ľudí. Napriek tomu sa im ale podarilo vždy nejaké potraviny zaistiť. Najväčšie komplikácie tak predstavovali utajenie bunkra. Keď ho objavil jeden z okoloidúcich, rodina ihneď hľadala novú lokáciu. V zimných mesiacoch Julian liezol na stromy a jedlo posielal obyvateľom bunkru zhora. Stopy v snehu mohli ich skrýšu totiž ľahko prezradiť.
Pozrite sa na statočné ženy, ktoré ako partizánky bojovali proti nacistom
Po druhom objavení bunkra cudzím človekom sa Židia týždeň ukrývali medzi stromami a živili sa hubami, ktoré našli. Rodina Poliakov na nich ale nezabudla a pomohla im tiež tretíkrát. „Dostávali sme od nich potravu pre našu dušu – nádej, že prežijeme. Sami trpeli. Kvôli nám riskovali svoje životy,“ hovorila Sabina Grau Schnitzer, žena, ktorej v čase úteku bolo deväť rokov.
V marci 1944 konečne prišlo oslobodenie Červenou armádou. Niektorí z ukrývaných Židov emigrovali do Ameriky, iní ostali v Európe. V rodnom Poľsku zostal tiež Julian Bilecki, ktorý po zvyšok svojho života neoplýval žiadnym veľkým majetkom a živil sa napríklad ako vodič autobusu. So zachránenými Židmi si vymieňal korešpondenciu a dostával od nich aj množstvo balíčkov s peniazmi a materiálnou pomocou. Nikdy jeho rodine nezabudli, čo všetko pre nich v čase najvyššej núdze urobila.
Julian Bilecki sa po rokoch stretáva so zachránenými Židmi.
V roku 1998 došlo vďaka Jewish Foundation for the Righteous (organizácie poskytujúce finančnú podporu nežidovským obyvateľom, ktorí za vojny pomohli Židom) na opätovné stretnutie utečencov so svojím záchrancom. Julian počas neho neskrýval dojatie.
Dobový dokument odhaľuje mučiareň gestapa pod Eiffelovou vežou
„Vošiel a potom sa v šoku zastavil. Nemohol uveriť, že všetci z nich sú stále nažive. Z očí sa mu začali roniť slzy a rozhliadal sa okolo v ohromení. Emócie ho úplne premohli. ‘Pamätám si vás, keď ste boli ešte mladí a nemali ste šedivé vlasy, ‘povedal im.’ Teraz ste šediví rovnako ako ja. Pozrite, kam sme sa dostali. Verili by sme tomu vtedy?’ „ opísal udalosť výkonný riaditeľ organizácie Stanley Stahl.
Bolo to tiež vôbec prvýkrát, čo Bilecki opustil svoju krajinu a nasadol do lietadla. Symbolicky si so sebou na cestu vzal Bibliu a sáčok s hubami, ktoré pomohli Židom prežiť.
