Režisér využíva minimum špeciálnych efektov a v maximálnej miere sa snaží dynamicky zobraziť život španielskej spoločnosti. Nevyhýba sa autobiografickým prvkom a predovšetkým problematickým otázkam, ktoré trápia národ na Pyrenejskom polostrove. Almodóvar najradšej vykresľuje osudy ľudí na pokraji spoločnosti. Skoro v každom filme vystupuje transsexuál, narkoman, kriminálnik, či homosexuál.
Muž, ktorý rúca konvencie už niekoľko desaťročí
Pedro Almodóvar sa narodil 25.septembra 1951 v mestečku Calzada de Calatrava. Už v mladosti sa netajil liberálnym postojom k životu, čo mu prinieslo nemálo problémov. Nebál sa prejaviť svoj ateizmus, aj keď navštevoval cirkevnú základnú školu. Médiá často citujú režisérov výrok: „Narodil som sa v zlej dobe pre Španielsko, ale vo výbornej dobe pre film.“ Kým natočil prvý film, musel Almodóvar pretrpieť finančne náročný život v Madride, kam sa presťahoval ako 16-ročný. Bral akúkoľvek pracovnú príležitosť a istého času bol operátorom v španielskej telefónnej spoločnosti. Pedrovým jediným cieľom bolo našetriť dostatok peňazí na kameru a tak si splniť sen o profesii úspešného režiséra. Almodóvarove krátkometrážne filmy pozná v súčasnosti málokto. Ale už vtedy v nich bolo cítiť nezameniteľný režisérov rukopis. Napriek tomu, že začiatkom 70-tych rokov trpelo Španielsko režimom generála Franca, Almodóvar natočil filmy, ktoré sa dotýkali kontroverzných tém ako lesbická láska, či mafiánske praktiky.
Almodóvarov miláčik Banderas
Antonio Banderas, rodák z andalúzskej Malagy, si dnes vychutnáva pozornosť celého sveta. Ešte pred 20timi rokmi tomu bolo ináč. Vtedy ho ako mladé „ucho“ objavil Pedro Almodóvar. Banderasa okamžite obsadil do filmu Matador. V tom čase už niekoľko rokov vlastnil s bratom filmovú spoločnosť El deseo. Banderas sa objavil ešte v troch filmoch ranej tvorby španielskeho režiséra. Ženy na pokraji nervového zrútenia znamenali pre Almodóvara prvú nomináciu na Oscara v kategórií „najlepší cudzojazyčný film.“ Nepremenil ju na víťazstvo, ale týmto filmom „vyšliapal“ Banderasovi priamu cestu do Hollywoodu. Najradšej Antoniovi prisudzoval extrémne charaktery. Na porovnanie – vo filme Zákon túžby stvárňuje Banderas homosexuálneho mladíka, ktorý pre lásku dokáže klamať a zabíjať, zatiaľ čo v Spútaj ma sa objavuje ako utečenec zo psychiatrickej kliniky, ktorý uväzní ženu v jej vlastnom byte. Chce, aby sa doňho zamilovala – aj keby mal použiť násilie. V posledných filmoch Pedra Almodóvara sa Antonio Banderas už neobjavuje, ale podľa režisérových slov sa pravidelne stretávajú. Či už v Madride alebo v Marbelle, kde má herec vilu pri pláži. Almodóvar o ich vzťahu povedal: „Je to ako so starou láskou, na ktorú sa jednoducho nezabúda. Určite spolu ešte niečo natočíme.“ Uvidíme, čas ukáže.
Budúci manželia v jednom filme
Do filmu Na dno vášne obsadil Almodóvar okrem iných i Penélope Cruz a Javiera Bardema. V roku 1997 boli ešte neskúsenými hercami, ktorých mená nepoznal nikto za hranicami Španielska. Dnes tvoria manželský pár, hrajú v amerických filmoch a obaja sú držiteľmi prestížneho Oscara (Bardem za film No country for old men a Cruz za Vicky Cristina Barcelona). Narozdiel od Banderasa zostala Penélope Cruz Almodóvarovi verná. V jeho posledných dvoch filmoch stvárnila hlavnú postavu. Najprv v dramatickom Návrate, kde si napriek prvotným protestom i zaspievala. Almodóvar novinárom prezradil, že jediným falošným prvkom v celom filme je Cruzovej pozadie, ktoré museli pomocou techniky zväčšiť. Podľa režisérových slov bola herečka v týchto oblastiach príliš chudá a nepodobala sa španielskemu ideálu krásnej a zdravej ženy. V Spojených štátoch sa film dočkal prekvapujúco veľkej návštevnosti a Penélope získala nomináciu na Oscara. V nadväznosti na Španielovu popularitu vznikol projekt Viva Pedro!, ktorý Američanom priblížil i režisérovu ranú tvorbu. Pár mesiacov dozadu mohli slovenskí diváci vidieť v kinách Rozorvané objatia, ktoré opäť prinášajú dokonale namiešanú dávku drámy, lásky, napätia, humoru a Almodóvaru múzu Penélope.
Filmy ocenené Oscarom
Almodóvarove filmy boli viackrát nominované na Oscara, či Zlatý glóbus, získali prvenstvá na medzinárodných festivaloch (Benátky, Toronto, Cannes), bodovali v britskej verzii Oscara BAFTA a trhali rekordy na odovzdávaní španielských filmových cien Goya. Ale len dve snímky sa preslávili po celom svete, lebo získali sošku malého mužíčka. Snímka Všetko o mojej matke sa stala najlepším cudzojazyčným filmom za rok. Bol výnimočný tým, že Almodóvar v ňom poskytol minimum priestoru mužským postavám a priniesol na plátna kín príbeh osamelých prostitútok, lesbičiek a transsexuálok. Hovor s ňou režisér natočil, keď bol nútený prerušiť práce na filme Zlá výchova. A dobre urobil! Z Los Angeles priletela do slnečného Madridu soška za najlepší pôvodný scenár. Tentoraz sa Almodóvar venuje viac mužskej populácií. Ide o príbeh dvoch mužov, ktorí sa stretnú v nemocnici, kde ležia ich milované ženy – obe v kóme.
„Zlou výchovou“ pobúril katolícku cirkev nielen v Španielsku
Pri písaní scenára sa režisér inšpiroval krátkou poviedkou, ktorú napísal ako teenager. Almodóvar sa netají tým, že film obsahuje i autobiografické prvky. Prekvapujúco v ňom zveril hlavné úlohy dvom mexickým hercom. A tak, vďaka nemu, Európa spoznala Diega Lunu a Gaela García Bernala. Bernal sa ale musel najprv perfektne naučiť španielsky prízvuk. Dovtedy s ním Almodóvar odmietal komunikovať o obsadení do filmu. Snímka bola natoľko odvážna, že režisér bol nútený vystrihnúť niekoľko sexuálnych scén. Aby toho nebolo málo, opäť rozvíril hladinu v katolíckych kruhoch. Jednou z dejových línii bol totiž homosexuálny vzťah kňaza ku chlapcovi v cirkevnej škole. Almodóvar musel viackrát dementovať informácie, že týmto filmom sa chcel pomstiť katolíckej cirkvi. Nikdy ale neprezradil, ktoré časti filmu sa reálne odohrali. Pedro Almodóvar sa asi nikdy nestane režisérom, ktorého filmy budú sledovať masy divákov. Na to je príliš kontroverzný. Sám mnohokrát tvrdil, že sa od začiatku svojej tvorby snažil rozbíjať konvencie a tabu, „pretože sú falošné a povrchné. Pokiaľ niekto hovorí, že ja nabúravam agresívnym spôsobom, potom je to samozrejme jeho problém. Nezavieram oči pred ničím, zvlášť pred životom, ktorý je taký, aký je. To mám ako lakovať veci na ružovo?“ Veronika Gereková
