Pes ako dieťa 21. storočia

Venčenie za poplatok, „raw“ strava či bio pohánka. Dnešné dvadsiatnici a tridsiatnici doprajú svojim psom to najlepšie. Nahrádzajú si tým starosť o dieťa, ktoré si naopak nedoprajú.
Nie je to tak dlho, čo médiami prebehli správy o tom, že istá americká firma sa chystá predávať náramok na psie chvosty, ktorý je schopný majiteľovi psa zasielať na mobil správy o tom, akú náladu má ich miláčik. Na výrobu zhromažďuje peniaze v on-line zbierke, do ktorej za devätnásť dní pribudlo už viac ako 42 tisíc dolárov z cieľovej sumy 100 tisíc. Svojím spôsobom je to príznačný doklad toho, ako výrazne sa v posledných rokoch mení vzťah človeka k jeho „najlepšiemu priateľovi“.
Rýchlo rastúce skupinou psičkárov sú totiž takzvaní millennials čiže generácie Y. Mladí ľudia narodení medzi začiatkom 80. rokov a začiatkom nového tisícročia, ktorí vyrastali na moderných technológiách a sú menej ako predchádzajúca generácia ochotní kopírovať štýl života svojich rodičov – či sa to týka čohokoľvek, vrátane starostlivosť o psov. Sú zvyknutí vyhľadávať si informácie a chcieť pre seba len to najlepšie. Prečo by nemali to isté chcieť aj pre svojich miláčikov?

Kým naši rodičia psa kŕmili zvyškami od nedeľného obeda, my na internetových fórach riešime, či je pre neho lepšie jedlo varené, alebo surové (hovoriť „žrádlo“ sa už nenosí). Áno, aj psy môžu byť priaznivci raw stravy … Hovorí sa jej BARF, a kto túto skratku nepozná, nie je moderné psíčkar. Skratka pochádza z výrazu bones and raw food – kosti a surová strava (iné zdroje uvádzajú biologically appropriate raw food čiže biologicky vhodná surová strava) a jej podstatou je, že sú psy kŕmené surovým mäsom a kosťami tak ako ich predkovia vlci.
Že najväčšie pochúťkou sú granule, si dnes myslí len spiatočníci, ktorí sa sami napchávajú párkami, v ktorých sa akosi zabudlo na mäso. Skutočne uvedomelí majitelia psov sledujú, z čoho je psie jedlo pripravované (preboha, len žiadny odpad z kafilérií a éčka!) A aké má nutričné hodnoty. A správy o novinkách sa vďaka sociálnym sieťam rýchlo rozkríkne.
Dobre sa vedie aj službe typickej pre generáciu Y, venčenie psov, ktoré si majitelia dohovárajú cez internet podobne, ako si na dovolenku dohovárajú prenájom bytov cez Airbnb.
„Nápad založiť stránku pre ľudí, ktorí chcú venčiť psov alebo byť sami venčitelia, vznikol spontánne, keď som nemala kam dať svoju fenku buldoga,“ líči vznik svojej firmy Doginni.cz Romana Míková z Prahy s tým, že do psieho hotela by psa nedala, pretože tam by nemal individuálnu starostlivosť.
Môžete si vybrať svojho venčitela
Firmu založila vlani na jeseň, za pár mesiacov už mala v databáze 500 venčiteľov, momentálne ich je 700 a venčí nielen v Prahe, ale aj v ďalších mestách. Všetko funguje cez internet: majiteľ psa si na webe vyberie venčiteľa, ktorý mu je sympatický, a spojí sa s ním. Ak sa dohodnú, venčitel dostane 75 percent sumy, Doginni 25. Venčenie stojí zhruba 100 korún na pol hodiny (a je teda dvakrát drahšie ako napríklad stráženie detí v Prahe cez rozšírenú službu strážnych babičiek), horná hranica nie je stanovená. Ak strážca napríklad ovláda špeciálne metódy výcviku, dohovorí sa anglicky alebo ponúka iné výhody, môže si stanoviť cenu výrazne vyššia.

„Denne strážime tridsať až päťdesiat psíkov a venčíme okolo ďalších tridsiatich, mesačne rastieme o zhruba tridsať percent. Pomaly sa blížime k desiatim tisícom strážených nocí,“ vysvetľuje Míková, sama príslušníčky najmladšej generácie podnikateľov, pre ktorých je typická inšpirácia v zahraničí a schopnosť túto inšpiráciu rýchlo preniesť do tunajších podmienok.
Študovala medzinárodný obchod vo Viedni a v Brne, potom pracovala dva roky v poradenskej firme Ernst & Young. Svoju firmu začala budovať ešte popri zamestnaní, čoskoro ale zistila, že potenciál jej venčitelskej platformy je tak veľký, že sa práce môže bez výčitiek vzdať. Prvými klientmi boli cudzinci, ktorí podobné služby poznajú z domova, cestu si k nej ale rýchlo našli aj Česi. A zďaleka nie len z Prahy – „jej“ venčitelia pôsobí v sto českých miestach a obciach a v sezóne dovoleniek sa až 80 percent stráženie odohráva mimo hlavné mesto, pretože na vidieku nie sú dostupné psie hotely.

Čo na psoch generáciu dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov fascinuje, že sú ochotní podriadiť im svoj životný rytmus a vydávať na ne nemalé čiastky, keď – v súvislosti s deťmi – jedným dychom tvrdia, že „sa nechceme viazať“ a že najskôr musí „stabilizovať svoju finančnú situáciu „?
Aj keď tvrdé dáta neexistujú, hypotéza, že pes je akýmsi dieťaťom 21. storočia, nie je celkom neopodstatnená. Kým detí sa po menšom populačným boomu v rokoch 2004 až 2008 rodia z roka na rok menej, psia populácia je stabilná, alebo dokonca rastie. A celých 54 percent psičkárov sú mladí ľudia medzi 18 a 25 rokmi.

„Pes je taká nádoba našej lásky. Teda v ideálnom prípade, kedy si ho ľudia kupujú, pretože to cítia srdcom a potrebujú niekde tú svoju lásku angažovať,“ hovorí psí psychológ a veterinár Alexander Skácel, ktorý svojou poradňu prevádzkuje už od polovice 90. rokov a jeho ordináciou už prešlo tisíce psov. Akí sú ich majitelia? „Často buď nemôžu, alebo nechcú mať deti. Túži po láske, ale nie sú schopní milovať človeka. So psom im to ide lepšie, „opisuje.
Jasný názor má na moderných psičkárov aj biológ Stanislav Komárek, autor knihy „Chlupatí bližní“, ktorá pojednáva o vzťahu človeka k domácim zvieratám. Milovníkom psov sa ale asi veľmi páčiť nebude: „Je to posledná fáza civilizácie, po ktorej už bude nasledovať len vyhynutia. Pretože druh, ktorý sa nestará o vlastné mláďatá, respektíve ich ani nechce, a namiesto toho si hýčka iný druh, dopadne zle.“