Šesťdesiatdva ročný Mohamed Bzeek je raritou medzi pestúnmi. Zásadne si k sebe totiž berie len choré deti. Podľa neho sú to práve ony, ktoré potrebujú najväčšiu lásku a starostlivosť.
Pôvodom Líbyjčan sa do Kalifornie dostal v roku 1978. Po štúdiu vysokej školy v krajine zostal a o jedenásť rokov neskôr sa tam tiež oženil. Už pred svadbou si so svojou priateľkou bral domov deti a ako pestún sa o ne dočasne staral. Dvojica si ale vyberala len tie, ktoré potrebovali okamžité umiestnenie do rodiny. Neskôr išli so svojou snahou ešte ďalej a začali si brať smrteľne choré deti, ktoré nikto iný nechcel. Priviedla ich k tomu vlastná skúsenosť, kedy im jedno z takto chorých detí v roku 1991 zomrelo.
„Dôležité je milovať ich, ako by boli vaše vlastné. Viem, že sú choré. Viem, že zomrú. Robím pre nich to najlepšie, čo ako človek dokážem, a zvyšok nechávam na Boha,“ hovorý Mohamed.
V roku 1997 sa Bzeekovým narodilo jediné biologické dieťa. Chlapec Adam bol trpasličieho vzrastu a kvôli kostnej chorobe ho mohla zraniť napríklad len výmena plienok. Čoskoro po narodení zomrel.
Na začiatku nového tisícročia vážne ochorela tiež Mohamedova manželka Dawn. Jej smrť bola pre muža len symbolom, aby vo svojej práci ďalej pokračoval.
„Ľudia sa ma pýtajú, prečo to robím. Odpoveď je prostá. Aj keď tieto deti nemôžu komunikovať, nevidia alebo nepočuje, majú dušu. Potrebujú niekoho, kto ich bude milovať. Vždy im hovorím: ‘Je to v poriadku, som tu pre teba . Spoločne to zvládneme.’ „
Momentálne sa stará o šesťročné dievčatko s mikrocefáliou. Pri tejto poruche nie je mozog dieťaťa správne vyvinutý a čiastočne vystupuje z lebky. Dievča musí byť dvadsať dva hodín denne pripojená k prístrojom. Bzeek sa o ňu stará už od doby, kedy mala jeden mesiac.
„Nepočuje ani nehovorí, ale vždy k nej hovorím. Držím ju, dotýkam sa jej a hrám sa s ňou. Má city. Má dušu. Je to ľudská bytosť.“
Vo svojom snažení hodlá pokračovať po zvyšok svojho života.
„Staral som sa už o deti so spinou bifidatidou, poškodeným mozgom alebo chýbajúcou imunitou. Väčšina z nich nemala ani meno, tak som ich musel pomenovať. A až nastane čas ich odchodu, postarám sa o to, aby sa na ne spomínalo. Nikdy nebudú zabudnutí. Ani na minútu,“ uzatvára pestún.
Finančne podporiť ho môžete prostredníctvom crowdfundingové kampane na GoFundMe.
