David Naas, pracovník miestnej televíznej stanice v San José v Kalifornii, vyšiel z domu. V správach predpovedali pekný deň a David mal dobrú náladu.
V tej istej chvíli, asi kilometer od Davidovho bydliska, vyšiel z bytu Thai Minh Nguyen, americký občas vietnamského pôvodu. V ruke držal povraz, za ktorý viedol svojho psa Phoenixa. Pes veselo poskakoval, lebo sa tešil na raňajšiu prechádzku so svojím pánom. Omyl! Jeho pán mal na mysli niečo celkom iné. Thai uviazal koniec povrazu o nárazník auta, nasadol a naštartoval. Potom zaradil rýchlosť, pohol sa a pomaly zrýchľoval. Phoenix utekal, čo mu sily stačili, ale povraz sa o chvíľu napol a strhol psa na zem. Thai ale napriek tomu išiel čoraz rýchlejšie a vliekol psa za sebou!
Takýto pohľad sa naskytol Davidovi, ktorý práve vtedy vyšiel z parkoviska na cestu. „Na sekundu som zostal ako ohromený,“ povedal. „Neveril som vlastným očiam!“ David si ale rýchlo uvedomil, že musí auto so psom nejako zastaviť. Dupol na plyn a začal Vietnamca prenasledovať. O niekoľko minút sa mu ho podarilo predbehnúť a skrížil mu cestu tak, že ho prinútil zastaviť. V tej chvíli nebol našťastie okrem nich na ceste nikto iný, takže tento manéver skončil bez následkov. Thai zabrzdil len pár centimetrov od Davidovho auta. Začal mu nadávať, ale David sa rozbehol k psovi a sňal mu obojok. Úbohý pes bol samá krv a nohy mal celkom zodraté. Okrem toho mal zlomené plece a rozbitú papuľu. David ho opatrne zdvihol a odniesol do svojho auta.
Thai medzičasom pochopil, že Davidov manéver bol úmyselný a rýchlo odišiel aj s povrazom uviazaným k nárazníku. David mal ale čas poznamenať si číslo auta.
Dr. Frandle, veterinár v klinike pre psov a mačky v San José, neskôr povedal, že také čosi v živote nevidel. Phoenix mal okrem vonkajších zranení aj vážne vnútorné krvácanie. Pes sa šesť týždňov zmietal medzi životom a smrťou, ale potom sa jeho zdravotný stav začal pomaly zlepšovať. Horšie to však bolo s jeho psychikou. Phoenixa jeho strašná skúsenosť traumatizovala a pociťoval voči ľuďom veľkú nedôveru, bol nevyspytateľný, a teda potenciálne nebezpečný. Phoenixov príbeh ale nezostal nepovšimnutý a keď sa dostal do rozhlasu a televízie, stovky priateľov zvierat sa obrátilo na miestny spolok pre ochranu zvierat. Hovorca spolku povedal, že o adopciu Phoenixa malo záujem veľa ľudí. Nakoniec ho dostali manželia Kramerovci, lebo ponúkli najlepšie podmienky. „Už sme mali psov, pri našom dome je veľká záhrada a nemáme deti. Ale skôr, ako sme Phoenixa dostali, museli sme spolupracovať s Dr. Frandlom a jeho tímom na obnovení jeho duševnej rovnováhy.“ Dnes si už Phoenix šťastne žije u nových pánov.
Thaia ale umiestnili do psychiatrickej kliniky a potom ho budú súdiť. David Naas vyhlásil, že nie je hrdina. Urobil len jediné, čo by mohol a mal urobiť v takom prípade každý: nezatvoril oči, ani neotočil hlavu pred tým, čo videl. Treba urobiť aspoň niečo a zvyšok nechať na odborníkov.
Pch
