Mlieko patrí k nášmu jedálničku, bežne ho konzumujeme čerstvé alebo je obsiahnuté v najrôznejších produktoch. Je vraj tiež zdravé, rastú po ňom dobre kosti. Lenže stále viac vedcov sa domnieva, že to je všetko inak. A na pomoc si berú výskumy našich dávnych predkov.
Vedci totiž zistili, že ešte pred 8000 rokmi boli len deti schopné tráviť laktózu, čo je cukor obsiahnutý v mlieku. Dospelí ľudia túto schopnosť nemali, a preto mlieko vôbec nepili. Bolo to dané tým, že im chýbal enzým potrebný k tráveniu laktózy. Avšak pred 5000 rokmi došlo u ľudí ku genetickej mutácii a ľudské telo si začalo tento enzým vytvárať po celý život človeka. Práve to umožnilo, že ľudia boli schopní piť mlieko aj v dospelosti. Až potom sa začali ľudia zaoberať chovom dobytka na mlieko a túto tekutinu konzumovať.
Dnes je podľa odhadov až 60 percent ľudí, ktorí nemajú enzým potrebný k tráveniu laktózy. Mnoho z nich o tom vôbec nevie. Je vôbec dobrý nápad piť mlieko, keď pred 8000 rokmi by to nikoho ani nenapadlo? Podľa vedcov je prospešnosť pitia mlieka sporná. Vraj je dobré na rast kostí, ale neandertálci mlieko nepili a ich kosti boli výrazne silnejšie ako kosti rodu Homo sapiens. Netrpeli ani osteoporózou, aspoň o tom nie sú žiadne dôkazy. Tiež vápnik nemusíme získavať z mlieka, je dostatočne obsiahnutý v ovocí. Žiadne reálne benefity pitie mlieka skrátka nemá. A je potrebné si uvedomiť, že ľudia sú jediný živočíšny druh, ktorý konzumuje mlieko iného živočíšneho druhu. A sme tiež jediný druh, kto ho pije v dospelosti. Možno je na čase radikálne prehodnotiť náš pohľad na mlieko.
