Pán Drábik bol roztomilý človek – nielen svojím vzhľadom, vyzeral ako bucľatejšie vydanie fľaše napoleonského koňaku, no i povahovými vlastnosťami: ako to väčšinou u bradatých tučniakov býva, dobrosrdečnosť a tolerancia, to boli pojmy, akými ho možno charakterizovať. Od sveta nevyžadoval mnoho, život ho už naučil. Vo svojich štyridsiatich piatich rokoch si ponechal iba dve veľké lásky – pivečko a moravské vrabce so zemiakovými knedľami a s kapustou. Lenže láska môže zamilovanému spôsobiť i ťažkosti.
Neurážajte mi moje moravské vrabce
Jedného dňa navštívil pán Drábik, práve veľmi hladný, istú Slovanskú reštauráciu. Sadol si, slušne pozdravil čašníka. Všimol si, že pozdrav nebol opätovaný. Požiadal o pivo a jedálny lístok. Čašník, ako sa ukázalo, poznal repertoár reštaurácie naspamäť – vymenoval štyri jedlá, z ktorých, bože môj, jedno boli moravské vrabce! „So zemiakovou knedľou?“ spýtal sa s nádejou v hlase pán Drábik. „So žemľovou,“ odvetila mu tvrdá realita života. Keďže bol pán Drábik hladný, pristúpil na kompromis. A potom dostal pivečko. Čakajúc na vytúžený pokrm, poobzeral sa po lokále a zazrel na stene nápis – Zajtra jaternice, krvavničky, klobásy.
No, mohol by som sa tu zastaviť na jaterničku, hovoril si sám sebe, ale vtedy už prichádzal čašník s vrabcom. Ten istý čašník významne počkal, až pán Drábik odsunie popolník, aby sa získalo miesto na tanier, a hneď mu na účtenku vedľa čiarky značiacej jedno pivo, napísal písmeno B. Pán Drábik si tieto veci nevšímal, ale zaujalo ho, že sa čašník vzdialil bez toho, že by mu zaželal dobrú chuť. To sa pána Drábika troška dotklo, keď si však potom pozorne prezrel obsah taniera, vcelku čašníka pochopil.
Želanie dobrej chuti by bolo prinajmenšom drzosťou.
Štyri žemľové knedle boli mierne obložené červenou kapustou a čímsi, čo pripomínalo obsah niekdajších slávnych čínskych konzerv. No dobre, povedal si pán Drábik, ale aspoň dajaká šťava, kde je dajaká šťava? Nebola… Ako sme už spomenuli, k základným vlastnostiam pána Drábika patrila dobrosrdečnosť a tolerancia – ale moravské vrabce bez zemiakovej knedle s červenou kapustou a dokonca bez kvapky šťavy, to už bolo veľa.
Čašník skrývajúci sa v kuchyni a jeho celkom hluchý kolega blúdiaci po lokále znemožnili pánu Drábikovi akúkoľvek konverzáciu na tému jedlo. Pán Drábik si smutne vzdychol, vzdal sa, na suché knedle nakládol kapustu s čudnou hmotou, vydávajúcou sa za vrabca, a všetko pojedol, zalievajúc nechutné jedlo hltmi piva, vďaka čomu sa nezadusil. Až v okamihu, keď zvládol posledné sústo, zjavil sa čašník.
„Platím,“ povedal zaryto pán Drábik, rozhodnutý, že v rámci pokojného zažívania nebude nič komentovať. Pri platení pochopil, prečo mu čašník neukázal jedálny lístok a prečo na účtenku napísal namiesto ceny iba písmeno B – cena pokrmu totiž bola 11,50 Eur. Pán Drábik prehltol aj toto sústo, zaplatil za bluf i za pivo a ponížený, zdeptaný a hladný odišiel, pevne rozhodnutý, že ho tu už nikdy nikto neuvidí.
„Platím,“ povedal zaryto pán Drábik, rozhodnutý, že v rámci pokojného zažívania nebude nič komentovať. Pri platení pochopil, prečo mu čašník neukázal jedálny lístok a prečo na účtenku napísal namiesto ceny iba písmeno B – cena pokrmu totiž bola 11,50 Eur. Pán Drábik prehltol aj toto sústo, zaplatil za bluf i za pivo a ponížený, zdeptaný a hladný odišiel, pevne rozhodnutý, že ho tu už nikdy nikto neuvidí.
Lenže zlomyseľný Osud mienil inak.
Na druhý deň kráčal pán Drábik zo zamestnania, keď sa odrazu spustil lejak. Keďže nemal dáždnik, uchýlil sa tučniačik do najbližšieho úkrytu, ktorým bola práve Slovanská reštaurácia. No a čo, povedal si utečenec pred dažďom, aspoň si dám sľubovanú jaterničku.
Ten istý čašník, ktorý tu bol včera, však jeho zámer prekazil: „Neviete čítať? Na ceduli je napísané zajtra a nie dnes!“ Pán Drábik pochopil fintu, upokojil sa, nič nekomentoval a požiadal o jedálny lístok. Nasledovalo to isté, čo včera – namiesto lístka čašníkov recitatív, potom objednávka piva a moravského vrabca so žemľovou knedľou namiesto zemiakovej. Na stole sa objavilo rovnako odpudzujúce jedlo ako deň predtým. Pán Drábik ešte počkal, až čašník napíše na účtenku písmeno B, potom vstal a s úplným pokojom vysypal obsah taniera na čašníkovu hlavu, ktorú vzápätí zalial pivom.
Ten istý čašník, ktorý tu bol včera, však jeho zámer prekazil: „Neviete čítať? Na ceduli je napísané zajtra a nie dnes!“ Pán Drábik pochopil fintu, upokojil sa, nič nekomentoval a požiadal o jedálny lístok. Nasledovalo to isté, čo včera – namiesto lístka čašníkov recitatív, potom objednávka piva a moravského vrabca so žemľovou knedľou namiesto zemiakovej. Na stole sa objavilo rovnako odpudzujúce jedlo ako deň predtým. Pán Drábik ešte počkal, až čašník napíše na účtenku písmeno B, potom vstal a s úplným pokojom vysypal obsah taniera na čašníkovu hlavu, ktorú vzápätí zalial pivom.
Vzbura sa skončila, ale udalosti nie.
Napadnutý sa chcel biť. Prepukla bitka, do ktorej sa zapojil aj jeho ešte včera hluchý kolega, a pomaly i kuchár, no pán Drábik sa bil statočne. Hlavného nepriateľa premohol, proti presile však nemal šance.
Skutočnosť, že nenávidený čašník musel stráviť takmer päť týždňov v nemocnici, sa stala hlavnou príčinou, prečo sa pán Drábik ocitol pred súdom. Nuž, každá láska prináša problémy, i láska k moravským vrabcom. Našťastie pre pána Drábika rozsudok bol len podmienečný.
Skutočnosť, že nenávidený čašník musel stráviť takmer päť týždňov v nemocnici, sa stala hlavnou príčinou, prečo sa pán Drábik ocitol pred súdom. Nuž, každá láska prináša problémy, i láska k moravským vrabcom. Našťastie pre pána Drábika rozsudok bol len podmienečný.
/prv/ -ko-
