Zabil štyri deti († 1 až † 10) a manželku († 41). Masový vrah Vladimír Lulek († 35), ako posledný Čech v Československu dostal trest smrti. 22. decembra uplynie 30 rokov od päťnásobnej vraždy jeho nevinnej rodiny.
Posledným 1209. popraveným v Československu bol Slovák Štefan Svitek. Poprava sa konala 8. júna 1989 v Bratislave. Dvadsaťdeväťročný recidivista Štefan Svitek z Brezna dostal absolútny trest za to, že ubil na smrť sekerou manželku a dve dcéry.
Posledným Čechom, ktorý si 14. januára 1988 vypočul trest smrti, bol Vladimír Lulek. Poprava nasledovala 2. februára 1989. Aj keď beštiálny čin spoločnosťou zatriasol, neposlúžil ako argument na udržanie trestu smrti. Čo sa vlastne stalo?
Keď sa vracal opitý Lulek dva dni pred Štedrým dňom 1986 domov do bytu v Předměřicích nad Labem, chýbalo k jednej z najhorších vrážd len pár minút. Po hádke zasadil na schodisku domu svojej žene 36 rán nožom, dobodal susedku Lenku Burianovú a potom sa zabarikádoval v byte. Tam dobodal tri deti svojej ženy a najmladšiu dcéru, ktorá bola ich.
Na súde najskôr hral na to, že je psychicky chorý, neprejavoval ľútosť, a dokonca držal hladovku. „Neviem, prečo som tu. O tom, že by som zabil manželku a všetky deti, nič neviem. Nič som im neurobil, sú doma,“ tvrdil Lulek.
Po odsúdení na trest smrti ale povolil. „Že ma tak odsúdili po práve, ktorý na to majú, za to si môžem sám. Moc to ľutujem. Mal som ich všetky rád. Teraz nezostáva než čakať, kedy to budem mať za sebou. Bude to pre mňa len vyslobodenie,“ písal rodičom.
Vo svojich 33 rokoch si dokázal vytvoriť Vladimír Lulek veľmi zlú povesť. Rodák zo Šťáhlavy bol už predtým štyrikrát súdne trestaný, navyše chodil domov pravidelne opitý. Chuť k násiliu a alkohol vyrobili smrtiaci kokteil.
Podľa spomienok vtedajšieho člena súdneho senátu Jana Šulca (62) bol trest smrti jasnou voľbou. „V rámci záverečnej porady senát neprežíval srdcervúce rozhodovanie. Desivý následok a záver znalcov, že náprava je vylúčená, v podstate neumožňovali iný záver. Počas procesu bol Lulek vychudnutý hladovkou a k súdu jazdil kvôli slabosti na invalidnom vozíku. Jediná reakcia prišla až po vyhlásení rozsudku, kedy niekoľkokrát vzdychol.“
Pri poslednom životnom okamihu odsúdeného bol kat, dvaja pomocníci, náčelník väznice, sudca a lekár. Spútaný odsúdenec bol tunelom pankráckej väznice privedený k šibenici, lekár ho skontroloval a kat s pomocníkmi mu dali na krk slučku. Pod odsúdeným sa potom prepadla podlaha a zlomil si väzy. Kat potom odišiel na panáka rumu.
