A pozorovali, ako ľudia zareagujú. Keďže do pokusu zaradili aj Slovensko, bude zaujímavé tipnúť si, ako sme v porovnaní s inými dopadli
Predstavte si, že idete po ulici, o niečom uvažujete a zrazu na zemi zbadáte peňaženku. Zdvihnete ju a pozriete dnu. Čo urobíte?
Vo veľkých i malých mestách Európy, Severnej Ameriky, Ázie, Austrálie i Latinskej Ameriky sa na zemi ocitlo 1100 peňaženiek. V každej bolo minimálne 50 EUR v miestnej mene a meno s telefónnym číslom, aby nálezca nemal problémy s vracaním. Peňaženky boli nastražené na chodníkoch, pred úradmi, v telefónnych búdkach, pred obchodmi a kostolmi, na parkoviskách a reštauráciách. A potom stačilo už iba sledovať, čo sa bude diať.
Z rozsiahlej pokusu vyberáme najzaujímavejšie prípady.
Výsledky boli prekvapujúce
Nevrátilo sa až 44 percent peňaženiek. Percento poctivých nálezcov sa však v jednotlivých štátoch dosť líši. Medailu si zaslúžia Nóri a Dáni, ktorí vrátili všetky peňaženky. Škandinávske krajiny všeobecne zahanbili zvyšok sveta. Dobre sa umiestnil aj Nový Zéland a niektoré ázijské krajiny, napríklad Južná Kórea a Japonsko. Na dolnom konci rebríčka sa ocitli napríklad Argentína, Česká republika, Taliansko a úplne posledné skončilo Mexiko – Keby ste peňaženku stratili tam, máte smolu. V ôsmich prípadoch z desiatich ju už nikdy neuvidíte.
Čo to hovorí o ľudskej povahe? Dosť veľa. Dôvody tých, ktorí peňaženku vrátili, sa dajú zhrnúť nasledovne:
Vychovali ma tak doma
Vo východonemeckom Weimare sa o poctivých obyvateľoch hovoriť nedá: osem peňaženiek z desiatich jednoducho zmizlo. Jednu však pri jazde na bicykli zbadala osemročná Jacquelina a upozornila na ňu matku. V podstate rýchlo sa dohodli, že si cudziu vec nenechajú. „Keď som vyrastala, žilo sa ťažko. Museli sme rátať každý fenig,“ povedala matka dievčatka. „Moji rodičia boli čestní, viedli ma k poctivosti a ja sa rovnako snažím vychovávať svoje deti.“
Na hlavnej stanici v Bratislave našiel peňaženku osemnásťročný študent Vladimír K. „Keď som videl, že je v nej vyše 50 EUR a vizitka s adresou, vôbec som nepomyslel na to, že by som si ju nechal. Samozrejme, pre mňa by to bolo dosť peňazí. Možno sa dnes už poctivosť necení, ale mňa k nej doma vždy viedli.“
Nie všetky rodičovské príklady sú však rovnako pozitívne. Vo švajčiarskom Lausanne sa elegantne oblečená dáma v peleríne a lodičkách na ihličkových podpätkoch zohla, peňaženku vzala a pred očami svojej dcéry ju strčila do vrecka. Nikdy sa do redakcie neozvala.
Ďalšiu peňaženku zbalil chlapec, ktorý bol s matkou a sestrou nakupovať v obchodnom dome v thajskom Chiang Mai. Matka rýchlo skryla peňaženku do vrecka, schytila deti a náhlila sa na autobus. Zaujímavá bola aj reakcia ženy, ktorá zastavila auto pred vjazdom do Fulham Palace, historického sídla londýnskych biskupov. Z auta vyskočil jej syn a peňaženku vzal. Žena v aute najskôr starostlivo preskúmala, čo v nej je a až potom prešla cez palácovú bránu. Ani ona sa nikdy neozvala.
Viera mi to nedovolí
Dvadsaťročná predavačka ovocia v Kajangu v Malajzii nie je akurát bohatá, no nezaváhala ani na sekundu: „Som moslimka a viem, že pokušeniu musím odolať,“ povedala.
Podobne viedla viera aj ďalších ľudí. Vo vestibule nemocnice Gung Memorial na Taiwane nechali peňaženku v telefónnej búdke. Našiel ju H.C. Chiu a ihneď odniesol na recepciu. „Som budhista a mojou povinnosťou je robiť dobro,“ vysvetlil.
Vychovávateľka z ruského Vladimíra Lena Kručininová sa riadila prikázaním z Desatora. Peňaženku, ktorá ležala na dlážke v lekárni, odovzdala lekárnikovi. „Pred niekoľkými rokmi by som ju možno nebola vrátila, ale dnes som iná. Biblia ma naučila, že si nemám brať nič, čo mi nepatrí.“
Tým sa však nedá povedať, že ľudia, ktorým sa niečo prilepí na prsty, sú samí neznabohovia. V Mexiku redaktori videli dvoch zjavne pobožných kresťanov, ako našli peňaženku, pozreli sa dnu, prežehnali sa – a nevrátili ju. Určite si to odôvodnili tak, že im tie peniaze zoslalo samo nebo.
Môže sa to stať aj vám
Veľakrát sa v rozličných krajinách na celom svete stalo, že peňaženku vrátili tí, ktorým by nájdená suma pomohla a blahobytne vyzerajúci ľudia peniaze jednoducho vzali a zmizli. Napríklad Frašer Hadžeraj, ktorý ušiel pred vojnou v Kosove do Švajčiarska, kde pracuje ako čašník, povedal: „Viem, že na toľké peniaze treba pracovať ťažko a dlho.“
V záhradke Jadranskej cukrárne v Prostejove našli peňaženku slovenskí manželia z Piešťan. Odovzdali ju servírke a tá ju odovzdala 25-ročnému Macedóncovi, ktorý bol jej nadriadený. Ten, napriek jazykovej prekážke, ihneď zavolal na číslo na vizitke. „Je to pre nás samozrejmosť,“ povedal pán Ondrej z Piešťan. „Finančne na tom nie sme bohvieako, sami ste videli, že zmrzlinový pohár sme kúpili iba deťom. Snažíme sa ich však vychovávať k poctivosti, takže si sotva môžeme privlastniť to, čo nám nepatrí.“
Niektorí poctiví nálezcovia si zase dobre pamätali, ako sami niečo stratili. Patril k nim a sedemnásťročný Andele B. z holandského Leeuwardenu. „Keď som bol malý, stratil som peňaženku v zábavnom parku, a nikto mi ju nevrátil,“ spomínal.. „A ja som teraz mohol pomôcť niekomu inému, kto sa dostal do rovnakých problémov.“
Zrejme najkrajší príklad schopnosti vcítiť sa do situácie iných poskytol Kanaďan Brian Toothill, ktorý našiel peňaženku v telefónnej búdke v Saskatoone. „Ležala na dlážke, a tak ma napadlo, že by napríklad mohla patriť nejakému vozíčkárovi. Ten tie peniaze asi potrebuje viac ako ja, nie?“ Možno nie. Brian bol totiž práve bez práce a chvíľu predtým, ako peňaženku vrátil, zbieral prázdne fľaše, za ktoré dostal zopár drobných.
Oscar Wilde pred mnohými rokmi vyhlásil, že pokušenie je čímsi, čomu nemožno odolať. Možno bol až priveľký cynik. V priemere máte šesťdesiatpercentnú šancu, že sa vám stratená peňaženka vráti, A na záver sa pozrime, ako vyzerajú stručné štatistiky jednotlivých krajín.
zed
Najväčší poctivci
Nórsko, Dánsko 100 %
Singapur 90
N.Zéland 90
Austrália 70
Japonsko 70
USA 67
V. Británia 65
Francúzsko 60
Kde si dávať veľký pozor
Holandsko 50 %
Nemecko 45
Slovensko 43
Rusko 40
Taliansko 35
Česká rep. 30
Mexiko 21
