Policajný vrah z 21 augusta trestu unikne už navždy

2162

Takmer 30 rokov vyhľadávania, vypočúvania desiatok svedkov, ale všetko márne. Tragédia dámskej krajčírky Danuše Muzikářové († 18), ktorú zastrelil príslušník Verejnej bezpečnosti v Brne pri výročných demonštráciách 21. augusta 1969, zostáva naďalej bez mena aj tváre vinníka.

 Danuše († 18) zastrelil kapitán VB 

Hoci sa po roku 1989 vyšetrovanie rozbehlo na plné obrátky, vyšetrovatelia mali zviazané ruky. Komunistické úrady a ŠtB totiž zničili rad dôkazov, ktoré by priviedli vyšetrovanie na stopu konkrétneho strelca.

Za svoje vzala teórie o milicionárovi, svedkovia sa zhodli, že osudovú guľku vypálil do utekajúceho davu policajt. „Mal strieľať značne vysoký muž s tmavými vlasmi v uniforme VB a výložkami kapitána, vo veku okolo 30 rokov. Po streľbe prišiel gazík, do ktorého nastúpil a odišiel,“ uviedol historik Jan Břečka, ktorý sa téme dlhodobo venuje.

Na vlastnú päsť pátral aj Danušin otec Jaroslav Muzikář. „Dievčatá sa dušoval, že na demonštráciu nepôjdu. Iba Jarka sa vrátila domov. Danušku nám ukázali na pohotovosti prikrytú bielu plachtou,“ popísal pred rokmi desivý zážitok. Zomrela bohužiaľ bez poznania, kto ho pripravil o milovanú dcéru.
VB rozháňala demonštrantov v centre Brna

Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu spis uzavrel v januári 1996, páchateľ ostáva neznámy. Stratila sa guľka ráže 7,65, ktorá prešla tylom dievčatá, neexistujú zoznamy zasahujúcich policajtov a milicionárov. Rovnako tak zmizla v prepadlisku dejín evidencie služobných zbraní, podľa ktorých bola šanca smrtiacu zbraň dohľadať. „Skutočnosťou tiež zostáva, že aj v teoretickom prípade vytipovanie možného páchateľa (napr. Jeho označenie anonymom) by bolo vzhľadom na časový odstup prakticky nemožné nájsť také dôkazy, ktoré by postačovali k oznámeniu obvinenia,“ píše sa v uznesení Úradu pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov Komunizmu z 26. januára 1996.

Na vlastnú päsť pátral aj Danušin otec Jaroslav Muzikář.

Mimoriadne brutálne zásahy proti ľuďom protestujúcim v uliciach Brna pri prvom výročí okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy mali za následok dvoch mŕtvych a 29 zranených. Z toho osem protestujúcich zranili príslušníci Verejnej bezpečnosti a milicionári vážne. Len do polnoci 21. augusta 1969 zadržali 327 demonštrantov, z ktorých 101 čelilo trestnému stíhaniu.