Medzi 7. a 8. septembrom roku 1939 sa hŕstka Poliakov bránila na opevnenú líniu proti 40 tisícom Nemcov, ktorí sa valili do krajiny. Poliaci vydržali statočne vzdorovať neuveriteľné tri dni.
Mali pritom byť zmetení behom pár desiatok minút. Poliaci bojovali pod vedením kapitána Wladyslawa Raginisa. Tento dôstojník prisahal, že zadrží Nemcov tak dlho, ako to bude možné. A svoju prísahu bezozbytku dodržal. Tri dni on i jeho vojaci bojovali bez oddychu vo vopred stratenej bitke. Na konci boja nariadil Raginis všetkým zvyšným bojovníkom, aby sa vzdali. Sám si ľahol na odistený granát a spáchal samovraždu.
Poľsko vyzvalo múzeá holokaustu, aby nepoužívali internetovú doménu .pl
Boj prebiehal okolo malej dediny Wizna. Poliaci ju museli po krátkom boji vypratať a opevnili sa na brehu rieky Narew. Ženisti vyhodili do vzduchu všetky mosty, takže Nemcom neostávalo, ako sa cez rieku dostať inak. V malých skupinkách sa brodili v noci, ale vždy boli odrazení. Poliaci mali k dispozícii len pár guľometov a šesť diel, Nemci disponovali tiež tromi stovkami tankov, množstvom diel a mínometov a mali k dispozícii aj leteckú podporu.
Obranca prevyšovali v počte 60: 1. Navyše v ich čele stál možno najlepší nemecký generál druhej svetovej vojny, legendárny Heinz Guderian. Tento génius stratégie a taktiky sa musel tri dni zaoberať hlúčikom Poliakov a nebol schopný ich poraziť.
Nariadil dokonca letectvu zhodiť na poľské pozície letáky s výzvou, aby sa vzdali. Samozrejme to na obrancov, bojujúci o vlastnej krajine, nemalo žiadny vplyv. Použil ale argument, ktorý obrancovia dobre vedeli. Krajina je porazená, ich odpor nemá zmysel, všade inde už nemecké vojská postúpili hlboko do Poľska. Smrť v takej chvíli je zbytočná. 
Raginis na túto výzvu reagoval práve zložením prísahy pred svojimi mužmi, že on svoje postavenie nikdy neopustí. Tento príklad hrdinstva na jeho mužov silne zapôsobil a tí boli odhodlaní bojovať až do konca. Psychologická vojna ale pokračovala, keď Nemci hrozili, že od tejto chvíle bude každý zajatý Poliak zastrelený. V takej chvíli už ťažko zranený Raginis nemohol svojich mužov nútiť k ďalšiemu boju, a nariadil im zložiť zbrane. Sám však nehodlal padnúť do nemeckých rúk živý a radšej spáchal samovraždu tým, že odistil granát, ktorý ho na mieste roztrhal.
Aj tak bolo zajatých len pár desiatok mužov, zvyšok padol v bitke. Boj u Wizni je dodnes jedným z najväčších príkladov hrdinstva v poľských dejinách. Guderian po vojne vo svojich pamätiach musel nejako vysvetliť, prečo nedokázal Poliakov poraziť. Zvádzal to na komplikácie so stavbou mostov. U norimberského tribunálu uviedol, že Wizna bola dobre bránená dôstojníkmi z blízkej vojenskej školy. Nikdy ale plne nevyslovil uznanie Raginisovi ani jeho spolubojovníkom.
Príbeh poľských mníšok, ktoré znásilnili a oplodnili sovietski vojaci
