Pôrody v hrobe? Znie to ako protirečenie či hrozná scéna z hororu, avšak medzi 17. až 19. storočím nešlo o nijak výnimočný fenomén. Mŕtve ženy skutočne rodili deti, niekedy aj priamo v rakve.
Napríklad v polovici 16. storočia bola podľa záznamov Londýnskej pôrodníckej spoločnosti obesená v Španielsku istá tehotná žena, ktorú tamojší inkvizícia usvedčila (samozrejme svojimi brutálnymi metódami) z čarodejníctva. Jej telo nechali drábovia pre výstrahu niekoľko hodín visieť na šibenici. O niekoľko hodín neskôr z jej maternice vypadli dve živé dvojčatá.
O takmer sto rokov neskôr bola pochovaná istá Emma Toplace, ktorá bola v pokročilom štádiu tehotenstva. Pohreb bol rýchly, manžel ženy Thomas Toplace bol práve na cestách a pohreb o dve hodiny zmeškal. Keď dorazil k hrobu manželky, prekvapil ho silný detský krik. Nariadil ihneď otvoriť rakvu a na svoje prekvapenie tam našiel novorodenca chlapčeka. Ten bol pomenovaný Fils della Terre, teda Syn Zeme. O jeho ďalšom živote nie je bohužiaľ nič známe.
Z moderných dejín je známy prípad tridsaťročnej ženy, ktorá bola tehotná a trpela silnou závislosťou na heroíne. Bola nájdená vo svojom byte mŕtva a dieťa bolo mimo telo, našťastie živé. Išlo teda možno o posmrtný pôrod, hoci nie je úplne jasné, či žena náhodou v čase pôrodu nebola ešte nažive. Každopádne aj toto dieťa prežilo.
Podobným prípadom sa začalo hovoriť pôrody v rakve (coffin births), presný medicínsky termín ich ale posmrtné fetálne vylúčenie. Podľa lekárov k nemu môže dôjsť 48 až 72 hodín po smrti matky. Príčinou sú plyny, ktoré sa začnú hromadiť v tele mŕtvoly a tie začnú vytláčať plod z tela von. Znie to veľmi morbídne, ale ako ukazujú vyššie uvedené prípady, niekoľko ľudí takto prišlo na svet.
Samotný pôrod priamo v rakve je však omnoho výnimočnejší a týchto prípadov naozaj nie je veľa. Nie sú bohužiaľ ani príliš dobre zdokumentované, navyše už z podstaty veci bolo málo pravdepodobné, že si po niekoľkých desiatkach hodín niekto všimne, že v rakve pochovanej do zeme je novorodenec. V tomto smere mal Fils della Terre ohromné šťastie, že jeho otec nestihol pohreb. Koľko iných detí také šťastie nemalo, sa najskôr nikdy nedozvieme.
