Poruchami prijímania potravy je označený pomerne široký okruh rôznych patologických spôsobov zaobchádzania s jedlom, čo je v neposlednom rade spojené so zmenami osobnosti a vzťahov chorého človeka. Poruchy prijímania potravy nevznikajú samy od seba. Je to signál, že v živote človeka nie je niečo v poriadku. „Pochopiť anorexiu a bulímiu môže byť pre ľudí, ktorí majú normálnu chuť k jedlu až nemožné.“ (1). Poruchy príjmu potravy a stravovacích návykov sa stali v posledných rokoch centrom záujmu nielen z hľadiska psychologickej diagnostiky a terapie, ale tiež aj predmetom sociokultúrnej analýzy. Snažia rozumieť dobe, jej hodnotám, vzťahu k telu. (1)
Poruchy príjmu potravy
sú zamerané na jedlo a súčasťou tohto ochorenia je porucha sebaprijatia. Tento zmenený postoj k sebe samým prináša potrebou kontrolovať sa a ovládať, Je to rozpútaná vojna medzi chuťou do jedla a hladovaním. Skutočnosť, že poruchy príjmu potravy sa vyskytujú najčastejšie v období dospievania, nie je náhodná. U mladého človeka vrcholia práve v tomto období snahy o seba prijatie a získanie nezávislosti. Obdobie adolescencie prináša so sebou okrem prvých lások aj pocity neistoty a zmätku. Dospievanie neuľahčuje mladým ľuďom a hlavne dievčatám ani tlak médií, propagujúci vychudnutosť ako symbol sexuálnej príťažlivosti a záruku profesionálneho úspechu. Je zaujímavé, že zatiaľ čo v našej „západnej spoločnosti“ je mierna nadváha alebo prerušenie diéty považované za neschopnosť a osobnostné zlyhanie, v krajinách kde je hladovanie nepríjemnou životnou skutočnosťou, sa poruchy príjmu potravy vyskytujú len v minimálnej miere a dôvodom ich vzniku nie je estetický motív. Diéta je teda prepych, ktorý môže byť presadzovaný len v spoločnosti nadbytku. Štíhlosť je považovaná za úspešnú sebakontrolu, bez ohľadu na to, ako bola dosiahnutá.
Mentálna anorexia – odmietanie potravy
Mentálna anorexia je známejšia ako mentálna bulímia a verejnosť často nevníma rozdiel medzi nimi. Je to preto, lebo mentálna anorexia sa odhalí ľahšie vzhľadom na vychudnutú postavu. Mentálna anorexia je charakterizovaná úmysleným znižovaním hmotnosti. Jedným z ďalších sprievodným znakom tohto ochorenia je porucha telového obrazu, Dievčatá a ženy sa nevnímajú také akými v skutočnosti sú. Vidia sa tučné, aj napriek nízkej hmotnosti.
Anorektickí pacienti zásadne odmietajú potravu a preto nechuť k jedlu je v podstate len druhotným znakom tohto ochorenia. Preto epizódy prejedania s následným zvracaním nie sú u nich tak časté ako je to u pacientov trpiacich bulímou. „Odmietanie jedla je prejavom nezmieriteľného a narušeného postoja k telesnej hmotnosti.“ Zvracanie, ktoré je vedome vyvolávané, je spôsob ako si váhu udržať v prípade, že dievčatá alebo ženy jedli preto, že nevydržali hladovať, alebo preto, že boli donútené jesť.
Anorektičky sa bránia apetítu, vedome sa zabíjajú hladom a musia vynakladať veľké úsilie, aby na jedlo nemysleli. Tento psychický tlak naopak vedie k posadnutosti jedlom. Aby zahnali túto obsesiu zbierajú recepty, varia veľké množstvo jedla, ale nikdy ho neochutnajú. Nerobia to vedome a častokrát táto posadnutosť varením je prezentovaná ako starostlivosť napr. o rodinu. „Dievčatá a ženy trpiace anorexiou neodmietajú jesť preto, že by nemali chuť, ale preto že nechcú jesť, aj keď to niekedy popierajú a uvádzajú rôzne dôvody prečo nechcú jesť.“ „Anorektičky majú nižšiu telesnu hmotnosť ako bulimičky, sú sociálne a pohlavne menej zrelé a ochorenie u nich prepukne už v nižšom veku.“ Prvotná strata na váhe je spôsobená zníženým príjmom kalorických potravín. „Často sa v dôsledku toho vyvinie prísne ritualizované správanie v oblasti príjmu potravy spojené s obmedzovaním jedenia na minimu „povolených“ potravín alebo na príjem potravy len po určitej dennej hodine (napr. nie po 13.00 hod).“. Ďalším prostriedkom na znižovanie telesnej hmotnosti je abúsus laxatív a diuretík. Ďalej to je nekľud spojený s nutkaním k pohybu – anorektická hyperaktivita, rovnako ako sklon k perfekcionizmu a zvýšená starostlivost o svoj vzhľad.
„Anorexia môže vyjadrovať volanie po autonómii a nezávislosti. Dievča, ktorá je nezrelé a nesamostatné, môže tak slobodným rozhodovaním o množstve jedla, ktoré príjme demonštrovať potrebu rozhodovať o sebe, byť samostatnou. Prostredníctvom veľkej sebadisciplíny získa pocit sebaistoty, sebaúcty a nakoniec aj falošný pocit autonómie.“
Mentálna bulímia – prejedanie sa
„Bulímia bola dlho považovaná za typ anorektického správania“. Až v roku 1980 bola mentálna bulímia presne vymedzená ako samostatná porucha, ktorá pomáha presnejšie rozoznávať pacientky s touto poruchou. Záchvat prejedania je definovaný ako konzumácia väčšieho množstva jedla za určitú dobu, pričom zjedené množstvo potravy musí byť väčšie ako množstvo jedla, ktoré by sa tú istú dobu za porovnateľných okolností zjedla väčšina ľudí. Pacientky strácajú nad sebou kontrolu a nie sú schopné prestať s jedením aj keď vedia, že po tomto záchvate žravosti bude nasledovať vypudenie potravy.
Mentálna bulímia začína v neskoršom veku a často sa vyvija z mentálnej anorexie. Sú to ako dve strany jednej mince. Je charakterizovaná opakovanými záchvatmi prejedania a prehnanou patologickou kontrolou telesnej váhy. Neustále sa zaoberanie jedlom, túžba po jedle a epizódy prejedania sa s konzumáciou veľkého množstva jedla za krátky čas a následným zvracaním. Počiatočné pocity odporu, alebo dokonca strachu sú rýchlo vystriedané nutkaním opakovať bulimický rituál jedenia.Známky zvracania dokazuje aj zdurenie priúšnej žlazy ako aj mozoľ na chrbáte ruky, pokazené zuby, prípadne opuch celej tváre. Mentálna bulímia sa na rozdiel od mentálnej anorexie dlhšie udrží v tajnosti, napriek tomu, že váha bulimičiek môže kolísať + – 10 kg za niekoľko týždňov.
Psychogénne prejedanie
Toto ochorenie je charakterizované nadmerným príjmom potravy nezávisle od potrieb tela. Osoby podliehajú svojim stravovacím náladám a často jedlu neodolajú, zjedia oveľa viac ako potrebujú na zasýtenie. Zvracanie nenasleduje po každom prejedacom rituále, tak ako je to u bulimičiek. „Namiesto časovo ohraničených epizód – ako je to u bulímie- u tohto ochorenia sa tu hovorí skôr o dňoch, keďže koniec záchvatu prejedania sa nedá presne určiť, nakoľko naňho nenadväzuje kompenzačné správanie.“. Podľa výskumu Centro di terapia Strategic (CTS) Arezzo ide o samostatnú poruchu príjmu potravy. Ide o správanie, ktoré sa pomaly transformuje do príjemného rituálu prejedania sa a zvracania, ktorého sa napokon postihnuté osoby nevedia a ani nechcú vzdať. Toto ritualizované správanie je „pokus o riešenie“ svojich problémov. Pacientky sa často tohto svojho „tajného milenca“ nechcú vzdať. Kontrola hmotnosti je v takýchto prípadoch druhoradá a pacientky často trpia nadváhou.
Ortorexia Nervosa- posadnutosť zdravým stravovaním
Veľa krajín investuje nemalé prostriedky do osvety v otázkach výživy, správneho stravovania. Napriek tomu pribúda obéznych ľudí, ľudí trpiacich na rôzne civilizačné chory spôsobené práve s nesprávnym stravovaním. Orthorexia Nervosa je odvodená z gréckeho slova „orthos“ – správne a slova „orexis“ čo znamená chuť.
Po prvýkrát pojem ortorexia vyslovil v roku 1997 americky lekár Steven Bratman. Založil komunitu, ktorá sa venovala výhradne zdravou výživou. Po čase začal na svojich prívržencoch pozorovať znaky posadnutosti so všetkými negatívnymi dôsledkami. Komunitu ihneď rozpustil.
Pre ortorektikov je téma zdravej výživy na prvom mieste. Vzdávajú sa potravín umelo hnojených, geneticky upravených, alebo obsahujúcich chemickú látku. Postupne sa zoznam povolených potravín zužuje, až im zostáva iba ovocie, zelenina príp. bioprodukty.
Ortorektici strávia pri nákupoch potravín dlhé hodiny, pretože si musia dokonale prečitať zloženie každej potraviny, ktorú vkladajú do košíka. Konzumujú nizkotučné jedlá. Ich strava je chudobná na nutričné látky. Na rozdiel od iných porúch prijímania potravy sú pacienti trpiaci ortorexiou ľahostajní k svojej hmotnosti. Záleží im len na tom, aby jedli zdravé jedlo. Upriamená pozornosť na stravu, na neustálu potrebu mať zloženie konzumovaného jedla pod kontrolou, dostáva pacientov do sociálnej izolácie.
Diagnostické kritérium podľa Bratmana:
- Trávite viac než 3 hodiny denne premýšľaním o svoje strave?
- Plánujete si pokrmy na niekoľko dní dopredu?
- Je pre Vás nutričná hodnota Vašich pokrmov dôležitejšia než potešenie z vlastného jedla?
- Znížila sa kvalita Vášho života so zýšením kvality Vášho stravovania?
- Stali ste sa postupom času na seba prisnejší?
- Zvýšilo zdravšie stravovanie Vašu sebaúctu?
- Vylúčili ste zo svojho jedálneho lístka svoje obľúbené pokrmy a nahradili ste ich „správnymi“?
- Pôsobím Vám Vaša diéta ťažkosti pri stravovaní mimo domu alebo v styku s rodinou a priateľmi?
- Máte pocit viny keď diétu porušíte?
- Cítite vlastné uspokojenie, keď sa stravujete zdravo?
Štyri až päť kladných odpovedí, znamená, že je potrebné si oddýchnuť od problémov s vlastným stravovaním. Všetky kladné odpovede, znamenajú posadnutosť zdravym stravovaním. (10).
Keď sa skutočne zamyslíme, tak v našom živote okrem dátumu narodenia zohráva dôležitú úlohu ešte jedno číslo. A ním je naša váha. Nepotrebujeme ho keď idem nakupovať, keď potrebujeme nové doklady totožnosti dokonca ani naša krajčírka ho nepotrebuje. Keď priberieme cítime to, rovnako ako keď schudneme. Naša váha zaujíma len nášho gynekológa a anesteziológa.
Na záver uvádzam slogan americkej spoločnosti NEDA, ktorým upozorňovala na konferenciu porúch prijímania potravy:
„Cíť sa pohodlne vo svojich génoch.
Tvoje gény určujú veľkosť a tvar tvojho tela.
Prestaň sa snažiť zmeniť svoje telo na niečo čím nie je.
Nos džínsy, ktoré sedia tvojmu pravému ja.“
Janka Sviteková
