V Číne existovala už pred tisíckou rokov zvláštna tradícia obúvania, respektíve viazania ženských nôh. Išlo v podstate o to, aby chodidlá ženy boli čo najmenšie a najužšie.
Číňanom žena s takto až detsky malinkými nohami prišla atraktívna. Čína sama však túto tradíciu v roku 1912 zákonom zakázala. Dôvod bol jasný. Zdravotné komplikácie a neľudské deformácie nôh boli sprievodným javom tohto zvyku. Šesťdesiatosem ročná Čou Kuej-čen túto tradíciu ako zrejme posledná žena v Číne praktizuje dodnes. Pohľad na jej nohy je úplne jasným dôkazom, že tento zvyk nič dobrého neprináša. 
