Všetci boli doma, vo svojich jednoduchých domoch pod palmami. Všetci vedeli, že to, čo robili, nebolo správne. Teraz budú musieť za všetko zaplatiť. Muž, ktorý prišiel 15. septembra 2004 na ich ostrov, bol totiž sudca Simon Moore.
S Moorom vystúpilo z člna aj šesť novinárov, ktorí sa potom s batožinou v rukách pomaly pobrali do Adamstownu, jedinej osady na ostrove, ktorú tvorilo šesť budov okolo dreveného protestantského kostola. Moor ukázal na bielu budovu a povedal, že tá bude slúžiť ako súd. Tam sa odohrá nezvyčajný proces, lebo tí, ktorí budú súdení, nie sú obyčajní obžalovaní. Svojím spôsobom patria do minulosti…
Keď sa ich predkovia pred vyše tristo rokmi usadili na tomto ostrove stratenom v Tichom oceáne, hľadali ich všetky lode Jej britského veličenstva, lebo sa vzbúrili, posadili kapitána do člna a nechali ho napospas osudu. Ich loď sa volala Bounty a jej príbeh sa stal námetom početných filmov.
Ostrov Pitcairn bol pustý, keď sa na ňom v roku 1790 usadilo deväť vzbúrencov. Prišli tam s tuctom Tahiťaniek, šiestimi otrokmi a s vyhliadkou na neistú budúcnosť. Postavili si obydlia, naučili sa loviť ryby a obrábať pôdu. Zvolili si vodcu a pokúšali sa vniesť poriadok do svojej malej spoločnosti. Časom sa začali rodiť deti a onedlho sa vzbúrenci začali dopúšťať trestných činov, ktoré pokračovali generáciu za generáciou, až dodnes…
Peklo na zemi
Na ostrove vládla najväčšia sexuálna sloboda. Napriek tomu, že prešli stáročia a svet vstúpil do tretieho tisícročia, na Pitcairne sa nič nezmenilo. Britské územie navštívila dva razy do roka nákladná loď a občas tam zavítali aj turisti, ktorí urobili zopár fotografií, kúpili si suveníry a známky a spokojne sa vrátili na svoje lode netušiac, že práve navštívili ostrov, ktorý je pre mnohých peklom na zemi.
Škandál vyvolala anglická novinárka Dea Birkettová, ktorá strávila na ostrove štyri mesiace. To čo videla a počula ju prinútilo napísať knihu Had v raji, v ktorom otvorene vyjadrila svoje podozrenie. Na základe neho sa začalo vyšetrovanie a v novembri roku 1999 odišla na Pitcairn policajtka Gail Coxová, ktorá čoskoro zistila, že na ostrove panuje svojská morálka. Bolo bežné, že sestry mali toho istého manžela. Starší muži bežne pripravovali o panenstvo mladé dievčatá, ktoré sa vo veku 15 rokov stávali matkami. Po troch storočiach boli všetci spríbuznení, boli bratancami a sesternicami, bratmi a sestrami. Jedna obyvateľka ostrova hrdo povedala Coxovej, že to je ich tradícia. Potom ešte dodala, že na ostrove je málo zábavy…
Veľmi časté bolo sexuálne zneužívanie detí. Raz sa jedno dievča zverilo Coxovej, že bola znásilnená ako dvanásťročná. Nebola sama, lebo na ostrove bola pedofília očividne bežným javom. Potvrdilo to ďalšie dievča, ktoré bolo tiež znásilnené v útlom veku. Vyšetrovanie sa začalo uberať aj týmto smerom. Vyšetrovatelia vyhľadali niekoľko mladých žien, ktoré odišli z ostrova a boli ochotné prehovoriť. Podľa ich výpovedí sa ukázalo, že na ostrove sa zaužívala skutočná tradícia incestu, znásilňovania a pedofílie, ktorú zaviedli vzbúrenci. Všetky generácie pohŕdali zákonmi a ľudskosťou, správali sa, ako keby ženy a deti boli len obyčajné hračky pre potešenie.
V roku 2002 sa podarilo identifikovať sedem mužov na ostrove, ktorých obžalovali zo sexuálnych zločinov.
V nasledujúci rok sudca Moore prišiel prvý raz na ostrov, aby viedol predbežné výsluchy. Čelil pri tom však priam nepriateľskej hradbe všetkých štyridsiatich obyvateľov ostrova. V polovičke septembra roku 2004 prišiel znova na ostrov, no tentoraz boli lavice v polorozpadnutej budove, kde sa mal konať súd, prázdne.
Z dvadsiatich mladých obetí znásilnenia desať odmietlo svedčiť. Z bezpečnostných dôvodov ostatných desať odišlo na Nový Zéland a mali svedčiť vo videokonferencii.
Potomkovia slávnych vzbúrencov na lavici obžalovaných
Ako prvého si Moore predvolal Stevea Christiana, potomka slávneho Fletchera Christiana, vodcu vzbúrencov. Na televíznej obrazovke sa objavila tvár mladej ženy, ktorá porozprávala, ako ju Christian znásilnil, keď mala 12 rokov. Urobil to aj s dvoma chlapcami, ktorí ju držali, kým ju znásilňoval. Potom im navrhol, aby ho vystriedali, no keď odmietli, znásilnil ju ešte raz. Dievča sa neodvážilo povedať o tom čo len slovo a okrem toho si bolo isté, že by to nikto nebral vážne. Na ostrove aj tak nebol výraz znásilnenie známy, lebo všetci to tu považovali za niečo celkom normálne.
Sudca Charles Blackie odsúdil Steve Christiana na tri roky za päť dokázaných prípadov znásilnenia.
Pred sudcu predstúpil Dave Brown, ktorý prinútil 5-ročné dievčatko k orálnemu sexu. Brown sa bránil, že podľa neho to nie je znásilnenie, lebo to je len zábava, ktorá predsa nikomu nemôže ublížiť! Potom vypovedala ešte jedna jeho obeť, mladá žena, ktorú Brown znásilnil v kostole, keď mala 11 rokov. Urobil tak dokonca v prítomnosti niekoľkých ľudí, ktorí sa tam modlili! Tí na otázku, prečo nezakročili, odpovedali, že si nechceli znepriateliť Browna, s ktorým by na ostrove žili do konca života.
Súd rozhodol, že Dave Brown odpracuje 400 hodín verejnoprospešných prác za deväť prípadov sexuálneho obťažovania.
Sedemdesiatosemročný Len Brown, otec Davea, si za dve znásilnenia odpyká dva roky v domácom väzení.
Ďalším obžalovaným bol Terry Young, ktorý stále odvracal pohľad od obrazovky, na ktorej bola jemu veľmi dobre známa tvár. „Len čo som mala 10 rokov, Young ma pravidelne každý týždeň znásilňoval,“ tvrdila mladá obeť. „Trvalo to päť rokov. Na konci som sa už ani nebránila, lebo som to tak mala aspoň rýchlejšie za sebou.“
Za jedno znásilnenie a šesťnásobné sexuálne obťažovanie odsúdil súd Terryho Younga na päť rokov.
Ďalší zo šiestich mužov, ktorých sudca Charles Blackie usvedčil zo sexuálnych deliktov a rozhodol o ich trestoch je starostov tridsaťročný syn Randy Christian – bol odsúdený na šesť rokov za štyri znásilnenia a päť prípadov obscénnosti. Jeho štyridsaťdeväťročný strýko, poštár Dennis Christian by mal odpracovať 300 hodín verejnoprespešných prác na ostrove.
Bývalého policajta Jaya Warrena súd oslobodil
Obžalovaní sa obhajovali tým, že sex s maloletými bol na ostrove považovaný za normálne chovanie a tiež namietali, že uväznenie šiestich mužov môže ostrov úplne rozvrátiť, keďže tam žije iba 47 ľudí.
Hovorca briského úradu na Novom Zélende potvrdil, že „tresty sú šité na mieru podmienkam na ostrove Pitcairn. Berie sa do úvahy úplná izolovanosť ostrova, malý počet obyvateľov a nepostrádatelnosť každej pracovnej sily.“
Verdikt súdu nadobudne platnosť až budúci rok, najskôr prebehne proces odvolania sa odsúdených. Niektoré sexuálne delikty boli spáchané pred štyridsiatimi rokmi a svet sa o nich dozvedel až teraz.
Proces so znásilňovačmi detí pokračuje, takže to najhoršie možno ešte len príde, no ostrov Pitcairn, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako malý raj na zemi, sa určite začne javiť skôr ako peklo na zemi.
Pch
