Darwinova cena je ironické ocenenie pre ľudí, ktorí svojím hlúpym konaním prišli o život. Medzi jej „držiteľa“ sa v roku 1993 zaradil Kanaďan Garry Hoy, ktorý vypadol oknom výškovej budovy.
Garry Hoy (1955-1993) bol uznávaný kanadský právnik, ktorý pracoval pre firmu Holden Day Wilson v Toronte. V mrakodrape Toronto-Dominion Centre často poriadal exkurzie pre skupinku stážistov. Jeho obľúbeným kúskom bola demonštrácia nerozbitnosti okien na budove, ktorú preukazoval jednoducho tak, že sa vrhol na sklo. Mnohokrát sa mu tento trik vždy podaril. K osudnému nezdaru došlo 9. júla 1993.
(Incident inšpiroval tvorcov filmu Darwinove ceny (2006))
Toho dňa Hoy sprevádzal mrakodrapom ďalších študentov. Aby dokázal nerozbitnosť okien, ako už niekoľkokrát v minulosti sa rozbehol proti sklu. Tentoraz však bolo niečo inak. Namiesto toho, aby sa tridsaťosemročný právnik odrazil späť od okna, vypadol aj so sklenenou výplňou z 24. podlažia na ulicu. Neexistovala šanca, že by pád prežil. Ako neskôr odhalilo policajné vyšetrovanie, na vine nebolo rozbité sklo, ale okenný rám, ktorý sa použitou silou uvoľnil a zavinil smrteľný incident.
„Bola to úplne nešťastná nehoda. Je pre mňa záhadou, ako môže človek vážiaci sedemdesiatdva kíl preletieť oknom mrakodrapu. Takéto okno mám aj vo svojej kancelárii, ani sa neotvára,“ vyjadril sa k udalosti Hoyov kolega Peter Lauwers.
Štrukturálny inžinier Bob Greer jeho slovám v tlači odporoval: „Neviem o žiadnom stavebnom predpisu vo svete, ktorý by mal umožniť 72 kilovému mužovi, aby sa rozbehol proti sklu, a ono to vydržalo.“
Divné úmrtia 15: Na vodiča autobusu spadla okenná tabula z 27. poschodia. Na mieste bol mŕtvy
Či už bola na vine technika, či ľudský faktor, skutočnosťou bolo, že Holden Day Wilson stratili jedného zo svojich zamestnancov, čo prispelo k pozvoľnému koncu celej firmy. Muž po sebe nezanechal žiadne deti a s manželkou žil v tej dobe oddelene.