Opaľovanie je prospešné, biopotraviny nemajú jasnú charakteristiku a mierna nadváha u niektorých ľudí je priam prínosom. Lekári, ktorý analyzoval, čo všetko ovplyvňuje naše zdravie. „U niektorých osôb je jasne prínosná stabilizovaná hmotnosť, hoci je o nejaké kilo vyššiu,“ hovorí v rozhovore lekárka Věra Adámková z pracoviska preventívnej kardiológie. Jedna z vecí, ktorú štúdie objasnila, je nadváha.
Mať päť kíl nadváhy je totiž podľa nej zdravé.
Mohla by ste prosím vysvetliť, ako presne toto tvrdenie interpretovať? Je teda zdravšie mať nadváhu?
Štúdia jasne nehovorí, že máme mať päť kilogramov nadváhy, ale situácia je zložitejšia. Stále sa pátra (výskum prebieha už roky, celosvetovo) po príčinách obezity. Bohužiaľ zatiaľ nebol nájdený taký gén, teda vrodená vloha, ktorá by vysvetlila celú problematiku. Existuje určité percento populácie, ktoré nedocieli tzv. optimálnu hmotnosť, len za cenu drastických diét, a to ešte len na veľmi obmedzený čas. Pritom vieme, že títo ľudia nemajú nijako závratný energetický príjem, primerane sa aj hýbu. Pre nich je jasne prínosná stabilizovaná hmotnosť, hoci je o nejaké kilo vyššia, tým sa myslí skutočne len tých niekoľko kilogramov, nie nadváha, či obezita.
Zaoberali ste sa aj opaľovaním. Je zdravé opaľovať sa? Má to výhody pre ľudský organizmus?
Projekt sa zaoberal nie opaľovaním, ale analýzou dostupných dát a nových trendov osteoporózy a hladiny vitamínu D v populácii rozvinutých krajín. Štúdie ukázali, že veľká časť populácie nemá dostatok vitamínu D, ktorý je dôležitý pre vývoj detí, pre tehotné, pre kvalitný spermiogram mužov, samozrejme aj pre vývoj kostí. Už v roku 2005 bola publikovaná vo svetovej literatúre práce, ktorá jasne ukázala, že ľudia, ktorí majú nedostatok bežného slnečného svitu, príkladne pracujú v neosvetlených priestoroch, majú výrazne horšiu hladiny vitamínu D a vyšší sklon k rozvoju osteoporózy, teda rednutiu kostí. V týchto prípadoch je možné využiť – podľa fototypu, po eventuálnom dermatologickom posúdení – primerané „dosvietenia“ v soláriu.
Dva roky ste sa v IKEM zaoberali aj štúdiom dlhovekosti. K čomu ste došli? Je možné dlhovekosť „pestovať“ a nejakým spôsobom pre ňu niečo urobiť?
Dlhovekosť je určite prianím nás všetkých, ale jasný návod neexistuje. Definícia dlhovekosti je najčastejšie chápaná ako dožitia sa 90 a viac rokov. Viac sa dožívajú Aziati, ženy, nefajčiari. Väčšina týchto dlhovekých príliš nekonzumuje alkohol, ale nie sú to abstinenti, denne jedia mliečne výrobky, často zeleninu. Takže výskum, ktorý prebieha intenzívne po roky, nie je ukončený, báda sa v oblasti metabolizmu tukov, minerálnych látok a ďalších.
Aké ďalšie „mýty“ štúdia zbúrala? Napríklad o zdravom životnom štýle či o biopotravinách. Sú pre organizmus lepšie?
Projekt sa zaoberal aj stravovacími návykmi, pretože sa ukázalo, že istá časť populácie dosahuje optimálnej hmotnosti najlepšie tak, že vyradí raňajky. Biopotravina – z nášho hľadiska nie je ani jasne definovaná. Neexistuje riadna štúdia, ktorá by preukázala, že tzv. biopotraviny majú pozitívny vplyv na naše zdravie. V biopotravinách sa môžu nachádzať niektoré plesne, ktoré sa ťažko laboratórne zisťujú, môžu sa do nich dostať nežiaduce látky z pôdy, takže nemôžeme hovoriť o zázraku.
