na vtedajšiu dobu mimoriadnu dlhovekosť hygienickým a stravovacím predpisom, ktoré stanovil Bernard de Fontaine: málo mäsa a veľa zeleniny, tiež rýb, syra, olivového oleja a čerstvého ovocia.
Ide vlastne o moderné diétu, ktorá bola akousi predchodkyňou stredomorskej stravy, píše taliansky denník La Repubblica.
Žili o 40 rokov dlhšie,
než bol priemerný vek ich súčasníkov. To, čo bolo jedným z tajomstiev templárov, teraz zrejme odhalil výskum, pri ktorom vedci bádal v starých dokumentoch a zisťovali spôsob ich stravovanie, to, akú pozornosť venovali hygiene pri stole, ale aj kvalite a rôznorodosti pokrmov, ktoré zahŕňali málo mäsa a veľa zeleniny , čerstvého ovocia a rýb.
„Táto diéta umožnila templárom, príslušníkom jedného z najznámejších rytierskych náboženských rádov kresťanstva, aby sa v mnohých prípadoch dožívali vyše sedemdesiatich rokov. Vysvetlenie možno hľadať v pozitívnych účinkoch, ktoré mala táto strava na črevnú mikroflóru. Táto strava bola oveľa zdravšie než to, čo sa v stredoveku jedlo. Bol to prírodný zdroj probiotík, ktoré majú pozitívné a ochranné účinky na črevnú mikroflóru,“ vysvetľuje Francesco Franceschi z rímskej polikliniky Gemelli a spolu s kolegami Robertom Bernabeim, Giovannim Gasbarrinim a Peterom Malfertheinerom autor výskumu nazvaného Diéta templárov: ich tajomstvo dlhovekosti?
Tučná stredoveká strava
Vedci skúmali dobové dokumenty a preukázali, že práve strava týmto mníchom a zároveň vojakom pomáhala žiť oveľa dlhšie, než bol vtedajší priemerný vek, ktorý sa pohyboval medzi dvadsaťpäť a štyridsiatimi rokmi. V stredoveku bola podľa štúdie strava bohatá na tuky a kalórie, bohatší ľudia jedli veľa mäsa a najrozšírenejšou chorobou vtedy bola dna, obezita, cukrovka a vysoká úroveň cholesterolu a triglyceridov.
„Strava templárov, ktorá bola veľmi moderná, akousi predchodkyňou stredomorskej diéty, bola zbraňou proti všetkým týmto chorobám,“ tvrdí Franceschi. „Templári jedli mäso len dvakrát týždenne, trikrát týždenne mali zeleninu ako hlavný chod, často konzumovali ryby a pili vodu s pomarančovou šťavou. Do vína, ktoré napokon pili veľmi striedmo, zase pridávali dužinu z aloe, ktorá má antiseptické a fungicídne účinky, veľmi dôležité v krajinách s horúcim púštnym podnebím, „dodáva.
Dlhovekosť ako znak templárov
„Dlhovekosť bola charakteristickým znakom templárov. Podľa historických dokumentov zomrel Hugues de Payens ako šesťdesiatšesť ročný a posledný veľmajster templárskeho rádu Jacques de Molay mal šesťdesiatsedem rokov, keď bol popravený, a to po siedmich rokoch väzenia. V tej dobe bola táto dlhovekosť označovaná za božský dar, ale v skutočnosti to bol výsledok stravovacích a hygienických pravidiel, ktoré stanovil Bernard de Fontaine,“ hovorí Franceschi.
Templárski rytieri dodržiavali základné hygienické pravidlá, ktorá umožňovali vyhnúť sa šíreniu infekcií: pred jedlom si museli umývať ruky, refektár musel byť vždy uprataný a obrusy museli byť vždy čisté. Templári mali zakázaný lov, ale venovali sa chovu rýb, ktorých konzumovali hojnosť spolu so syrmi, čerstvým ovocím a olivovým olejom.
„Templári považovali morské plody za vynikajúcu náhradku mäsa a tak získavali omega-3 nenasýtené mastné kyseliny. Súdime, že stravovacie návyky môžu byť vysvetlením mimoriadnej dlhovekosti templárov,“ uzatvárajú autori štúdie.
