Odpoveď na otázku, prečo je možné len ťažko vyhrať na „výherných automatoch“ je jednoduchá: pretože sú tak nastavené. Hazardní hráči si myslia, že čím častejšie budú hrať, tým skôr nakoniec vyhrajú. Mýlia sa. Čím viac peňazí hodia do výherného automatu, tým viac ich prehrajú. Tvrdí to matematika a to je veľmi presná vedná disciplína.
Automatom sa hovorí výherné. Ale ďaleko pravdivejšie prívlastok im už na sklonku 19. storočia dali Američania, ktorí sa s nimi čoraz častejšie stretávali v povestných Drugstoroch (u nás by sme povedali drogérie, ale sortiment v USA je v týchto obchodoch oveľa širší.). Hovoria im „jednoruký bandita“. Jednoruký kvôli páke, ktorej zatiahnutím sa stroj uvádzal do činnosti, bandita kvôli tomu, že svojho zákazníka dokázal obrať o všetko.
Prvý prevádzkovatelia svoje automaty, zvané v anglicky hovoriacich krajinách slots, nastavovali tak, aby bola pravdepodobnosť výhry čo najmenšia, pokiaľ možno úplne mizivá. Postupom času zákonodarcovia prispeli k úprave tohto stavu. To neznamená, že by jednoruký bandita začal kradnúť menej. Kradnú ďalej, len pomalšie.
Skôr bandita, dnes počítač. Hráč stále bez šance
Starého dobrého jednorukého banditu stojaceho v rohu holičského obchodíku kdesi na americkom Stredozápade a ponúkajúceho ako výhru krabičku cigariet dnes takmer nestretnete. Výnimky sa však nájdu. Nie je to tak dlho, čo spoločnosť KAJOT do jedného obchodného centra v Brne nainštalovala automat, ktorý v prípade výhry miesto peňazí vydával poukazy na sladkosti. Cieľovú skupinu tvorili deti, ktoré mohli hrať až do výšky tisíc korún. Prípad vzbudil značnú pozornosť a prevádzkovateľ musel detskú herňu uzavrieť.
Dnes sa stretávame predovšetkým s digitálnymi automatmi, pričom najmodernejším prírastkom do ich rodiny sú videoloterijné terminály čiže VLT. Tie sú zaradené do širšej siete a napojené na on – line centrálny systém. Točiace sa valce (reels) s obrázkami ovocia a číslicami sú len fasáda. Všetko podstatné sa odohráva v riadiacom počítači, ktorý podlieha prísnej kontrole. Mozgom automatu je generátor náhodných čísel.
Napríklad 32-bitový generátor vyberá z čísel medzi nulou a 4 294 967 396. Čísla porovnáva s pamäťovým zariadením v automate, pred ktorým sedí napätý hráč a vypíše výsledok pre valce. Tie sa až teraz začínajú točiť. Pomáhať im očami alebo sa ich snažiť pohnúť silou vôle teda nemá žiadny zmysel. Hráč činnosť automatu nemôže nijako ovplyvniť. Kŕmi automat peniazmi a čaká na odpoveď. Miliónová výhra je možná. Ale z hľadiska pravdepodobnosti sa s ňou neoplatí príliš počítať.
Zákon veľkých čísel
Prvý automaty mávali najčastejšie tri valce s desiatimi symbolmi na každom z nich. Bolo teda možné vytvoriť 10 × 10 × 10 kombinácií, celkom tisíc. Dnešné prístroje pracujú obvykle s piatimi valcami. Ak by na každom z nich bolo päťdesiat symbolov ( najčastejšia rozostavenie valcov ), je možných kombinácií už 312 500 000. Vzhľadom na nastavenie automatu sa pravdepodobnosť výhry ako taká neznižuje, ale zvyšuje sa čas potrebný na to, aby sa valce nastavili do vytúženú zostavy a ozval sa zvuk padajúcich mincí, alebo skôr šušťanie bankoviek.
Vyššie popísaný princíp vychádza zo zákona veľkých čísel. Ten zjednodušene povedané v našom prípade hovorí: čím dlhšie budete hrať, tým sa pravdepodobnosť výhry bude blížiť nastavenému výhernému pomeru ( ten je 80 až 90 % ). Inými slovami, ak si trikrát hodíte mincí, existuje nejaká šanca, že vám padne akurát orol. Čím dlhšie však budete mincí hádzať, tým viac sa podiel prípadov, kedy padol orol, priblíži päťdesiatim percentám (tj teoretickému priemeru). Podobne to platí u automatov.
Gambler na Novom Zélande si sám zakázal hazardné hry a prišiel o jackpot
Trocha matematiky
Automaty zaisťujú herni všeobecne zisk desať až dvadsať percent. To je v porovnaní napríklad s ruletou relatívne málo. Ale pre hráča je prakticky nezistiteľné, ktorý automat práve “ dáva „. Hovorí sa, že nádej na výhru je vyššia u automatov umiestnených v blízkosti vchodu do herne, pretože ich úlohou je hráčov nalákať a patrične navnadiť. Mýtom je rozšírený názor, že automaty vyplácajú výhry v určitých časových intervaloch. V skutočnosti je automat nastavený iba na určitý výherný pomer, zvyčajne 80 až 90 percent z čiastky, ktorú automat inkasoval. Kedy a ako výhru vydá, je strojom ľahostajné.
Predstavme si automat s troma valcami po desiatich symboloch. Počet náhodných výsledkov je teda rovný tisíc. Ak je automat nastavený na generovanie desaťpercentného zisku, je mu jedno, kedy a ako oplatí priemerne deväťsto mincí z tisíc. Hráč môže získať na prvý pokus milión, alebo na miliónty pokusov všetko stratiť. Ale čím dlhšie bude hrať, tým pravdepodobnejšie je, že vyhrá. Ak mu do tej doby však nedôjdu peniaze, čo je ďaleko pravdepodobnejšie. Hráči sami tvrdia, že ak automat „nedá“ ani po desiatom pokuse, je na čase presunúť sa k inému.
Ide o takzvaný koncept očakávané hodnoty. Tá môže nadobúdať kladných aj záporných hodnôt. Racionálne konajúci človek bude prijímať také rozhodnutia, kde je očakávaným výsledkom zisk a bude sa vyhýbať rozhodnutiam, ktoré vedú k strate. Racionálne správanie nie je u hráčov ani zďaleka samozrejmé.
Američan prehral pol milióna. Žaluje kasíno, že ho nechalo hrať opitého
Prídete sa stovkou, odídete s 90 eur
Príde vám to všetko príliš zložité? Predstavte si nasledujúcu situáciu. Vchádzate do herne a vo vrecku máte 100 EUR. Pred vami je automat, ktorý obsluha práve teraz zapína – nikto do neho ešte nehodil ani korunu. Začínate hrať.
O mnoho a mnoho hodín neskôr, po miliónoch pokusov odchádzate domov v najlepšom prípade presne s 90 eurami vo vrecku. Viac vám automat jednoducho nedá, ak je nastavený na 90 % výhernosť. Ešte trochu inými slovami: čím dlhšie a viackrát v živote hráte, tým viac prehráte. Z každej stovky necháte majiteľovi automatu 10.
