Pred 113 rokmi sa v Amerike narodil Al Capone talianskym prisťahovalcom z Neapola. Z malého neduživého taliansko-amerického chlapca vyrástol na tučného, vyše stokilového (pri výške 175 cm) chlapa silného ako medveď a celého posiateho jazvami.
Stal sa najobávanejším zločincom všetkých čias. Ročne zarábal vyše 500 miliónov dolárov a riadil armádu 1000 nájomných vrahov. Na jeho výplatnej listine bolo aj 60 percent policajtov Chicaga. Jeho boj proti zákazu predaja alkoholu stál život 2500 ľudí. Osobne naplánoval 300 vrážd a mnohé z nich aj vlastnoručne vykonal.
Hviezda gangov
Aj keď toto všetko bolo známe už za jeho života. Al Caponeho nikdy nezatkli za vraždu. Naopak, politici si ho pozývali do svojich domov na večere a okolo hrdla sa mu vešali najkrajšie ženy filmu a zbohatlíckej smotánky. O žiadnom gangsterovi nebolo nakrútených toľko filmov. Filmové hviezdy ako Edward G. Robinson, Marlon Brando, Al Pacino, či Robert De Niro mu prepožičali svoju tvár. Títo všetci stvárnil vo filmoch najslávnejšieho „Krstného otca“ všetkých čias.
Vzostup s alkoholom
Nemorálny komplot podsvetia s najvyššími kruhmi spoločnosti sa mohol uskutočniť iba preto, lebo v USA zakázali predávať alkohol. A smäd poslušných občanov zahnal do kúta: Krátko po prvej svetovej vojne americká vláda vyhlásila „prohibíciu“, teda zákaz predaja a konzumácie alkoholu. Tento zákon okamžite narazil na úskalia. To, čo vyzeralo veľmi pekne na papieri, sa zmenilo na naháňačku za omamnými nápojmi. Alfonso Capone vytušil dopyt doby a z obchodu so zakázaným mokom rozbehol obrovský kšeft. Od začiatku jeho gangsterskej kariéry ho však sprevádzala povesť hrozivej príšery: V roku 1918, ako 19-ročný, sa tak prudko snažil získať priazeň akéhosi dievčaťa v newyorskej štvrti Brooklyn, že mu jej brat trikrát pretiahol nožom po tvári. Zostali mu tak veľké jazvy, že ho odvtedy prezývali „Scarface“ (Zjazvený ksicht). Nepomohlo mu ani to, že chcel stopy jaziev prekryť púdrom, to jeho výzoru dávalo ešte hrozivejší nádych.
Vrah s chuťou zabíjať
Ako absolútny pán podsvetia sa Capone stal perfídnym vynálezcom vražedných metód. Miloval, ak mohol pozvať hostí na slávnostnú večeru a potom ich zákerne pozabíjať: Pamätáte sa na známu scénu likvidácie nepriateľov v komédii „Niekto to rád horúce“? Presne takéto brutálne žartíky boli jeho skutočnými nápadmi – z obrovskej narodeninovej torty vyskákali strelci a vystrieľali protivníkov gang.
Pri inej príležitosti, na deň sv. Valentína r. 1929, poštval na svojich rivalov strelcov prezlečených v policajných uniformách a nechal všetkých zmasakrovať.
Al Capone sám žil v prísne stráženej vile v Miami, alebo v luxusnom hoteli v Chicagu, kde si pre seba svojich „spolupracovníkov“ prenajal 150 izieb. V jeho súkromnom šesťizbovom apartmáne boli zlaté vodovodné kohútiky, egyptské dlaždice, štukové stropy a nábytok z mahagónu. V prepchatých šatníkoch mal stovky oblekov vo všetkých odtieňoch medzi kanárikovožltou až žabacou zelenou. Každý oblek stál najmenej 1000 dolárov – na svoju dobu šialená cena. Saká museli byť šité presne na mieru tak, aby nebolo vidno revolver vo vrecku.
Nenásytný požívačník
Capone žral a slopal ako divý,, počas jednej noci dokázal prehrať až milión dolárov. V jeho posteli naňho vždy čakávali chtivé blondínky. Životopisci mu narátali 300 mileniek. Iba manželka Mae, bývalá predavačka, s ktorou sa oženil ako 19-ročný, naňho nikdy v posteli nečakala. Pri jednej zo svojich šialených nocí sa nakazil syfilisom a ten mu spečatil osud. Nosieval pyžamy so zlatým lemovaním. Svojich vrahov pravidelne podroboval skúške: museli v spodkoch pozerať na vystúpenia sporo odetých dievčat – a ak sa ich mužnosť nedvíhala, šéf im nariadil tréning aj v tomto smere. Do väzenia ho nakoniec nedostala polícia, ale daňové nezrovnalosti. Čo by určite aj mnohých našich „veľkopodnikateľov a politikov“ stálo krk. V roku 1947 sa skončila najväčšia gangsterská kariéra duševnou pomätenosťou. Capone stratil nad sebou vládu. Ale organizovaný zločin žil ďalej.
Kapitálna chyba
Rozhodujúceho mylného ťahu vo svojej gangsterskej kariére sa Capone dopustil desať rokov pred smrťou. Najal do svojich služieb domnelého gangstera a začal mu tak dôverovať, že ho zasvätil do svojich finančných machinácií. Usilovný mladý muž bol však agentom amerického daňového úradu. Jedine jemu sa podarilo nájsť v papieroch nezrovnalosti, a tak sa podarilo Caponeho obžalovať za daňové úniky. Odsúdili ho na jedenásť rokov tvrdej basy v obávanej väznici Alcatraz.
Hrôza bez konca
Po prepustení z väzenia (16. novembra 1939 ) sa do civilu vrátil zlomený muž. Celá gloriola okolo neporaziteľného „Zla“ menom Al Capone zo dňa na deň zmizla. Caponeho syn si ako poslušný občan otvoril obchod s kvetinami. New York Times jasali a oslavovali „koniec zlého sna.“ Lenže verejnosť aj noviny sa mýlili: S Caponem sa zlo neskončilo, naopak, narástlo do obludných rozmerov. Lebo už počas života veľkého krstného otca popri ňom vyrastali jeho nasledovníci, ktorí pokračovali v načatom mafiánskom diele s rovnakou brutalitou ako ich vzor.
Vrahovia s.r.o
Dedič číslo 1 sa volal Salvatore „Lucky“ Luciano, Caponeho kamarát z mladosti, ktorý bol až príliš dobre zasvätený do pašovania alkoholu, kšeftov s hazardnými hrami, prostitúciou a vydieraním. Tieto záujmy sa stali základnými kameňmi každej mafiánskej rodiny. Luciano založil obávanú spoločnosť „Murder Inc.“ (Vrahovia s ručením obmedzeným). V roku 1936 ho agenti FBI dostali za mreže a v roku 1945 ho vyviezli do vyhnanstva na Kubu. Neskôr sa vydal do vlasti svojich predkov a usadil sa v Neapole na juhu Talianska. A tam „Šťastný Lucky“ znovu vybudoval vojnou a Mussolinim zničenú mafiánsku sieť Camorra.
Ženy ako vnadidlo
Lucky Luciano verboval svojich verných neuveriteľne jednoduchou, ale rafinovanou metódou: Po 2. svetovej vojne zostalo v Taliansku veľmi veľa mladých dievčat, ktoré otehotneli s vojakmi americkej armády. Luciano posielal do chudobných štvrtí svojich ľudí s jednoduchou ponukou: „Alebo sa za peňažnú odmenu oženíš s potupenou (tehotnou) dievčinou – alebo sa rozlúčiš so životom…“ Nikto neodmietol.
A tak otcovia a bratia „zachránených“ dievčat ďakovali a slúžili svojmu krstnému otcovi verne až do smrti.
Veľký mysliteľ
Rovnako veľký formát dosiahol aj gangster pochádzajúci z Ruska, Mejor Suchovľanskij, alias Meyer Lasky (1902 – 1983). FBI o ňom hovorila s úctou ako o „mozgu mafie“. Lansky vynašiel dnes dobre známe prepieranie peňazí a z hráčskeho mesta Las Vegas spravil centrum organizovaného zločinu. Bol iba 1,60 metra vysoký, ale denne žongloval s miliardami dolárov. Keď zistil, že FBI mu je nebezpečne v pätách, ušiel na Kubu a v hlavnom meste Havane si pod záštitou podplatiteľného diktátora Batistu vybudoval hráčske Dorado. Keď v roku 1959 prevzal vládu na Kube Fidel Castro, mnohé z týchto obchodov sa skončili; Cosa Nostra vtedy zrejme prišla o veľký majetok. Lansky však neschudobnel a zohral rozhodujúcu úlohu pri decentralizácii mafiánskych financií. Ruka zákona ho nikdy nedolapila, lebo sa neskôr presťahoval do Izraela.
Tretí muž
Luciano a Lansky boli šéfovia obávaného spolku „Vrahovia s.r.o.“ Ako tretieho si k sebe prizvali Bugsyho Siegela. Toho mladého zelenáča poslali do Las Vegas, aby tam nastolil poriadok ešte pred nástupom Lanského. Svoju úlohu si splnil viac než dobre, vybudoval si vlastnú sieť herní a spolupracovníkov, ale nestačilo mu. Keď si strčil do vrecka tri milióny dolárov, ktoré mu nepatrili, vlastní partneri naňho poštvali nájomných vrahov. Zomrel roku 1947 v posteli svojej milenky v Beverly Hills zmasakrovaný spŕškou guliek.
Krstní otcovia, hviezdy a prezidenti
V štyridsiatych rokoch mali vo všetkých dôležitých mestách Spojených štátov mafiánski bossovia založené vlastné „rodiny“. Povrávalo sa o dlhých prstoch mafie až k vysokým politickým kruhom. Mafiáni sa podieľali na smrti a utrpení miliónov ľudí tým, že podplácali politikov, predávali im zbrane, financovali čierne kšefty. Neobjasnenú smrť prezidenta Kennedyho má vraj tiež na svedomí mafia. Aj záhadná smrť Marilyn Monroe naznačuje, že v nej boli zapletené mafiánske prsty. Pravda sa hľadá ťažko, jedna vec je však istá: 113 rokov po narodení anjela smrti Al Caponeho, sú jeho dediči rozlezení po celom svete od Chicaga po Hong Kong, cez Moskvu do Palerma a nejedno chápadlo máme aj u nás na Slovensku. Okrem vojny a epidémie je mafia najväčšia, najhroznejšia a nejnebezpečnejšia hrozba pre civilizáciu.
(sprac. – zed)
