Pred 80 rokmi, 30. júla 1937, podpísal vtedajší ľudový komisár vnútra Sovietskeho zväzu Nikolaj Ježov rozkaz číslo 00447, ktorým vyvrcholila najkrutejšia fáza masového vyvražďovania politických a triednych nepriateľov sovietskeho režimu. Nariadenie sa začalo uplatňovať 5. augusta 1937 a oficiálne sa represie mali týkať „bývalých kulakov, kriminálnikov a ďalších antisovietskych elementov“. Medzi obeťami však bolo tiež mnoho intelektuálov, spisovateľov a umelcov.
Sovietsky diktátor Josif Stalin svojím nariadením zaviedol systém takzvanej „trojky“, keď miestni hodnostári získali právomoci rozhodovať o osude údajných nepriateľov režimu. Konkrétne mohli šéf miestnej tajnej polície (NKVD), tajomník miestneho výboru komunistickej strany a oblastný prokurátor odsúdiť bez súdu k dlhoročnému väzenia alebo na smrť bývalých kulakov, bielogvardejcov, cárskych funkcionárov, zástupcov cirkví či údajné špiónov. Perzekúcie sa mala týkať aj ich rodinných príslušníkov.
Rozkaz 00447 predpokladal dva druhy trestov: internáciu v táboroch či väzeniach na dobu ôsmich až desiatich rokov alebo popravu. Pre každý región a republiku boli dokonca stanovené kvóty.
Represie rozpútal Stalin naplno už po 17. zjazde komunistickej strany v roku 1934, kedy pri tajnej voľbe generálneho tajomníka dostal populárny Sergej Kirov viac hlasov ako on. Stalin to tak nenechal a výsledky volieb zmanipuloval. Zo 139 členov a kandidátov ústredného výboru zvolených na tomto zjazde ich bolo neskôr 98 zastrelených; rovnakú čistku vykonal Stalin aj medzi hlasujúcimi delegátmi tohto „zjazdu víťazov“. V rovnakom roku bol zabitý Kirov, na ktorého vražde sa Stalin podľa historikov nesporne podieľal a ktorého smrti využil aj k likvidácii protivníkov, možných nositeľov odlišných názorov, ale hlavne k vytvoreniu atmosféry strachu. Tá postupne zahltila všetky aspekty života v krajine.
Symbolom stalinských „čistiek“ sa okrem rozkazu 00447 stali hlavne tri takzvané moskovské procesy s údajnými nepriateľmi štátu. Podľa odtajnených sovietskych archívov zatkla NKVD počas rokov 1937 a 1938 asi 1,5 milióna ľudí, z ktorých bolo cez 680.000 zastrelených. Podľa niektorých odhadov bol počet obetí „čistiek“ ešte vyšší. Odhady počtu obetí celej Stalinovej hrôzovlády sa pohybujú od desať až do 40 miliónov.
