Veľkofilm Titanic Jamesa Camerona s Leonardom DiCapriom a Kate Winsletovou v hlavných úlohách bol uvedený do kín už pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Okrem dramatickej love story dnes mnohí diváci spomínajú na postavu svojrázne milionárky Molly Brownovej, ktorá Jacka vzala na večeru do prvej triedy a kričala na dôstojníka v záchrannom člne, aby sa vydal topiacim na pomoc. Aký bol skutočný príbeh tejto neobyčajnej ženy?
Margaret Tobinova sa narodila v roku 1867 do chudobnej írskej katolíckej rodiny v štáte Missouri. Dievča bez akejkoľvek perspektívy dobre sa vydať začala v osemnástich rokoch pracovať v obchodnom dome v meste Leadville v Colorade, kde sa o rok neskôr zamilovala do podnikavého, ale rovnako nemajetného Jamesa Browna.
V neskorších rokoch Molly spomínala: „Chcela som bohatého muža, ale milovala som Jima Browna. Vtedy som veľmi túžila poskytnúť pohodlie a komfort svojmu otcovi. Chcela som zostať slobodná až do doby, než sa objaví muž, ktorý by starčekovi dal všetko, po čom túžil. Nakoniec som ale usúdila, že mi bude lepšie s chudákom, ktorého milujem, miesto s boháčom, ku ktorému by ma priťahovali len peniaze. „
Dobre urobila
J. J. Brownovi sa na začiatku 90. rokov začalo extrémne dariť v oblasti banského priemyslu. Už v roku 1894 si mohli manželia dovoliť v Denveri kúpiť viktoriánskej sídlo za tridsať tisíc dolárov a o rok neskôr tiež letný dom. Margaret sa stala zakladajúcou členkou denverského klubu žien, ktorý ponúkal ženám vzdelávacie kurzy a podieľal sa na množstve filantropických projektov.
V priebehu rokov sa teraz dobre situovaná, ale aj po vzdelaní hladná Molly naučila ovládať niekoľko svetových jazykov vrátane francúzštiny. Láska k Francúzsku ju tiež prinútila priviezť do mesta pobočku Francúzskej aliancie. Manželstvo, z ktorého vzišli dve deti, sa však po dvadsiatich troch rokoch rozpadlo. S Jimom zostali podľa Mollyiných slov priateľmi do konca života.
Titanic ako vo filme
Nedlho po rozluke došlo k zásadnej udalosti, vďaka ktorej si Molly ľudia pamätajú aj mnoho desiatok rokov po jej smrti. Keď v roku 1912 dostala správu o vážnej chorobe svojho vnuka, cestovala spolu so skupinou okolo Johna Jacoba Astora po Egypte. Prvá loď, ktorá vyrážala do New Yorku, niesla názov Titanic. Náhlivo sa nalodila vo francúzskom Cherbourgu.
Osadenstvo prvej triedy k nej podľa dochovaných spomienok skutočne pociťovalo rovnako málo náklonnosti ako vo filme Jamesa Camerona. Pre aristokratov predstavovala pre túto dobu typické tzv. nové peniaze, nemohla sa inými slovami pýšiť dlhým zoznamom urodzených predkov. Počas katastrofy, ku ktorej došlo v noci na 15. apríla, sa však paradoxne z pasažierov prvej triedy zachovala najušľachtilejšie.
Po náraze do ľadovca a potom, čo keď začalo byť jasné, že loď pôjde ku dnu, začala Molly Brownová neúnavne pomáhať ostatným pasažierom v nalodení sa na záchranné člny. Zachránila sa na jednom z posledných plavidiel, ktorého veslá sa sama chopila. V kritickom okamihu, keď sa stovky ľudí topili v ľadovom oceáne, potom žiadala, aby sa im ich čln vydal na pomoc. Jej želanie vypočuté nebolo, preživší z Titaniku jej už potom nikdy nepovedali inak ako nepotopiteľná Molly Brownová.
Vďaka svojej známosti ako tej čo prežila Titanik v ďalších rokoch úspešne bojovala za práva pracujúcich a žien, vzdelávanie detí a pripomínanie odvahy a statočnosti všetkých, ktorí pomáhali na lodi zachraňovať životy. Zomrela v roku 1932 v New Yorku.
