Mal peknú kariéru, trvala cez dve dekády, a pôsobil aj v brazílskych veľkokluboch ako Botafogo, Flamengo, Fluminense či Vasco da Gama. A bolo tým krajší, že Carlos Henrique Raposo v živote nenastúpil do žiadneho zápasu.Nikdy nedal gól, ale bol za hviezdu.
Znie to celé smiešne a absurdne, ale z veľkej časti sa to skutočne stalo, preto od štvrtka vo svetových kinách premietajú dokument nazvaný
Kaiser: Najlepší futbalista, ktorý nikdy nehral futbal.
„Život je marketing,“ hovorí teraz päťdesiatpäťročný muž, čím „vysvetľuje“ neuveriteľnú pavučinu klamstiev, fígľov a manipulácii, ktoré z neho robia podvodníka, proti ktorému bol aj taký Harry Jelínek s predaným Karlštejnom len babrák.
Dôležitý dodatok: v Brazílii je o futbale možné naozaj takmer všetko vrátane strachu z toho, že sériu porážok spôsobuje žaba zakopaná pod ihriskom.
Ďalej sa tu konávali zápasy v autofutbale (áno, hraného vo vozidlách) a v meste Macapá stojí štadión rozdelený rovníkom medzi dve hemisféry. Ale Kaiser má aj v tomto panoptiku výnimočný status.
Môžeš ma faulovať, prosím?
V Riu, jeho osudovom meste, vidíte futbalistu všade, či už si kopú na pláží, na križovatke, alebo na ozajstnom ihrisku.
Aj Kaiser – prezývku si zvolil pre domnelú podobu s Franz Beckenbauerom – mydlil futbal na ulici, v 16 rokoch na skúšku odišiel do mexického klubu Puebla, ale zistil: „Nebavilo ma hrať, len som chcel žiť ako futbalista.“
A tak s tým začal
Carlos Alberto Torres, kapitán brazílskych majstrov sveta, ho na štarte svojej kariéry kouča skusmo podpísal, čo Kaiser okamžite začal využívať vo svojom fiktívnom športovom životopise.
Tiež sa ako excelentný hochštapler a sukničkár kamarádíčkoval sa so všetkými dôležitými postavami nočnej scény Ria. Vedel sa spriateliť s mocnými a slávnymi.
„Futbal ma nebavil, ale hrozne sa mi páčilo, ako futbalisti žijú. Tmelil som tím.“
Syn spomínaného kapitána šampiónov Alexandre Torres, sám hráč Fluminense a Vasco de Gama, priblížil Kaiserov štýl.
Dokázal dokonale využívať dobu predinternetovú: „Nemali sme tušenie, čo sa deje v iných krajinách. Prišiel, povedal, že hral druhú ligu vo Francúzsku a mal k tomu fotky z novín. Nemohli ste tušiť, či je to pravda, alebo lož.“
Jeho postup bol tradičný: ohlásil „úprimne“, že nie je vo fyzickej kondícii a potrebuje pár týždňov na zotavenie.
To už ho všetci milovali; aj z takých dôvodov, že spoluhráčom dokázal zohnať najkrajší spoločníčky na jednu noc a vďaka pavučine známostí zariaďoval takmer nemožné.
„Akonáhle otvoril ústa, očaril vás. Nešlo tomu uniknúť,“ hovorí Bebeto – áno, ten slávny Bebeto, majster sveta a legendárny útočník, ktorý podľa režiséra dokumentu privítal kumpána Kaisera takmer v slzách.
Fanúšikom platil za to, že skandovali jeho meno; milovali, keď im kopal balóny na tribúnu, čo malo pragmatický dôsledok v tom, že sa bez lôpt nemusel zúčastniť rozcvičiek.
Vedel to s novinármi a podplácal mladších spoluhráčov, aby ho fingované faulovali – a potom balamutil doktorov.
„Povedal som im, že mám svalový problém. Ako to mohli zistiť? Žiadne magnetickej rezonancie neboli,“ opisuje.
Keď dokonca privolali zaklínača, čo sa v Brazílii deje nielen vo futbale, na rovinu mu povedal: „Môžeš si dať pohov, kamoš, tu máš peniaze. Nič mi nie je a hodlám zostať zranený až do konca kariéry.“
Taktiež v šatni chodieval s atrapou mobilu a predstieral rozhovory s agentmi, ktorí mu zháňajú domnelá angažmán. Aj v angličtine, hoci ju nevedel.
Náš milý kamarát Kaiser
Ďalej zafungoval efekt toho, že keď z vás niekto urobí hlupáka, radšej o tom taktne mlčíte.
Prestížny magazín Four Four Two pridáva, že v 80. a 90. rokoch existoval občas inštitút „kamaráta v tíme“ – známeho niektorého z hráčov, ktorý šíril dobrú náladu (a zháňal dievčatá), a tak mohol byť hviezdam nablízku.
Nikto to nevedel tak dobre a už vôbec nie tak dlhodobo ako Kaiser.
„Bol to náš milý kamarát. Nikomu neublížil, len sa chcel baviť. A to jeho háro!“ Narážal jeho iný spoluhráč na účes, za ktorý by sa nehanbil ani Jaromír Jágr v najväčšom vlasovom rozpuku 90. rokov.
Raz však mal aj majster podvodov namále: mafiánsky boss celku Bangu už mal dosť toho, že „hviezdny“ Kaiser sotva trénuje, a za nepriaznivého stavu mu nariadil ísť na ihrisko.
Z dvoch možností – prezradiť sa slovne, alebo výkonom – si Kaiser vybral tretí. Keď počul, že na neho fanúšikovia súpera kričí „ty vlasatá buzna“, preliezol plot a pobil sa s nimi.
Šéfovi klubu tvrdil, že urážali aj jeho a on bránil jeho česť. Výsledok? Obávaný Castor de Andrade ho objal a predĺžil mu zmluvu …
Len legendárny Zico bol podľa producentov všetkými trikmi a podfukmi trochu urazený, ale inak sa stretával skôr s obdivom.
Takúto story totiž zrovna v Brazílii dokážu náležite oceniť.
