Službukonajúci policajt na druhom konci linky nebol telefonátom nijako zvlášť prekvapený. Na známej adrese zasahovala výjazdová jednotka už 17-krát. Výtržníkom bol starý známy, Walter Kawitz, niekoľkonásobne trestaný za ťažké ublíženie na tele a poškodenie majetku.
Príchod uniformovaných policajtov do obývačky nezamestnaného elektrikára nijako zvlášť nezarazil. Za pásom mal atrapu plynovej pištole, v ruke držal kuchynský nôž, bol značne podgurážený alkoholom a mlátil do všetkého, čo mu stálo v ceste. Policajti sa stiahli, keď sa v izbe zjavila Michaela a zázračne manžela upokojila. Na jednej ruke držala malého Sašu, ročného spoločného synčeka. Za ruku viedla štvorročné dievčatko – Michelle. O štyri dni neskôr malá Michelle zmizla. Po šiestich hodinách hľadania ju našli mŕtvu. Bola zaškrtená holými rukami a pohodená ako nepotrebná bábika pod starým matracom v prázdnej pivnici. Po niekoľkohodinovom výsluchu sa 34-ročný otčim Michelly priznal, „že ju zo zlosti trieskal o stenu a škrtil“ tak dlho, kým z nej neodišiel život.
Susedia z domu až po strašnej smrti dievčatka vypovedali, že „Malá takmer vôbec nedostávala jesť, že sa celé dni bez dozoru hrala na dvore, že bola podvyživená a strašne zanedbaná.“
Michaela sa chcela s Walterom rozviesť. Termín prvého pojednávania pripadol práve na deň, keď zomrela malá Michelle. Ale večer predtým sa zmierili a na súd sa nedostavili. O niekoľko hodín neskôr dostal Walter ďalší záchvat šialenej zúrivosti. Ten znamenal smrť bezbranného dieťaťa. Malá sa hrala kdesi za plotom a keď ju Walter našiel, vovliekol ju do prázdnej pivnice a tam brutálne zahlušil. Možno si to dopredu naplánoval, pretože niekoľko dní pred vraždou Michaele povedal: „Uvidíš, že kvôli tebe a tej odpornej zasranke raz dostanem doživotie.“ A mal pravdu.
W. KAWITZ 122 3199
