Všetko sa začalo 23. februára 1995. V ten deň sa 9-ročná Sandrina vrátila zo školy, odložila kabelu a potom vyšla z domu a rozbehla sa do priemyselnej štvrte, kde sa oddávna zvykli hrávať deti z okolia. Normálne chodievala domov okolo šiestej. No tentoraz bolo už sedem a ona stále neprichádzala. Znepokojení rodičia obtelefonovali všetky jej spolužiačky. Nikto ju nevidel. Chodili po okolí a volali dievčatko po mene. Márne. Vtedy Sandrinin otec zavolal na komisariát a ohlásil Sandrinino zmiznutie. Po niekoľkých hodinách prehľadávania našli príslušníci polície a požiarnici Sandrinine tielko v hlbokej jame, kde sa spaľovali zvyšky dreva. Pre políciu bol prípad jasný: úbohé dievčatko zaživa zhorelo. Mnohí sa prikláňali k názoru, že malá Sandrina v tme zakopla a spadla do jamy, druhí – medzi nimi aj Sandrinini rodičia – že Sandrinu úmyselne niekto hodil do ohňa.
Vypočuli všetkých zamestnancov fabriky, medzi nimi aj Serga Blachasa, ktorý v ten deň spaľoval zvyšky paliet v jame, kde našli telo dievčatka. Ten však na všetky otázky chladne odpovedal: „Nepoznám to dieťa. Odišiel som z práce o 18. hodine. Nič som nevidel.“
O niekoľko mesiacov neskôr dostal Serge Blachas predvolanie na komisariát.
„Vieme, že sa zaujímaš o malé dievčatká. Zaujímal si sa aj o Sandrinu?“ začal s výsluchom vyšetrovateľ.
Blachas spočiatku tvrdil, že malú Sandrinu poslal do bistra po škatuľku gauloisiek. Neskôr priznal, že keď prišla, chcel ju objať a že sa bránila.
„Konali ste v návale sexuálnej vášne?“ spýtal sa ho jeden z vyšetrovateľov.
„Bola to nehoda,“ opakoval. „Sama spadla do ohňa.“
Spadla! Hoci ju sám hodil do blčiacich plameňov, hluchý k jej volaniu o pomoc a nechal ju zomrieť strašnou smrťou neďaleko domu jej rodičov.
Serge Blachas čaká na proces vo vyšetrovacej väzbe vo väznici La Talaudiere.
Vypočuli všetkých zamestnancov fabriky, medzi nimi aj Serga Blachasa, ktorý v ten deň spaľoval zvyšky paliet v jame, kde našli telo dievčatka. Ten však na všetky otázky chladne odpovedal: „Nepoznám to dieťa. Odišiel som z práce o 18. hodine. Nič som nevidel.“
O niekoľko mesiacov neskôr dostal Serge Blachas predvolanie na komisariát.
„Vieme, že sa zaujímaš o malé dievčatká. Zaujímal si sa aj o Sandrinu?“ začal s výsluchom vyšetrovateľ.
Blachas spočiatku tvrdil, že malú Sandrinu poslal do bistra po škatuľku gauloisiek. Neskôr priznal, že keď prišla, chcel ju objať a že sa bránila.
„Konali ste v návale sexuálnej vášne?“ spýtal sa ho jeden z vyšetrovateľov.
„Bola to nehoda,“ opakoval. „Sama spadla do ohňa.“
Spadla! Hoci ju sám hodil do blčiacich plameňov, hluchý k jej volaniu o pomoc a nechal ju zomrieť strašnou smrťou neďaleko domu jej rodičov.
Serge Blachas čaká na proces vo vyšetrovacej väzbe vo väznici La Talaudiere.
Súd ho odsúdil na 18 rokov väzenia, najvyšší súd rozsudok potvrdil
S. BLACHAS 108 1799
