Edmund Emil Kemper III., (1948 -)
Ed Kemper patrí do galérie tých najhorších a najsadistickejších masových vrahov a kanibalov v USA. Je známy svojou pôsobivou telesnou výškou (206 cm), hmotnosťou (140 kg) a inteligenciou, ktorá prevyšuje hodnotu IQ 140. Tieto jeho vlastnosti dávali obetiam iba malú šancu sa mu ubrániť.
Už v detstve sa uňho prejavovali psychopatické sklony a sadizmus.
Jeho prvou „obeťou“ bola sestrina bábika, ktorú dokaličil nožom a rozrezal na kusy. Akoby to bola predzvesť toho, čo bude neskôr robiť so svojimi obeťami. Po bábike stihol podobný krutý osud aj Kemperovie mačku, preto neskôr nemohli chovať žiadne domáce zvieratá. Už ako výrastok prečnieval ostatných o hlavu a jeho rozvedená matka si s ním nevedela rady. Preto, keď mal Ed pätnásť rokov, bezradná matka ho poslala na výchovu ku starým rodičom. Asi po roku bývania s nimi Ed jedného dňa z ničoho nič zabil starú mamu výstrelom z pušky zozadu do temena hlavy a potom do nej ešte dvakrát vystrelil, keď už ležala mŕtva na zemi. Starý otec sa po návrate domov stal jeho druhou obeťou. Aj jeho zastrelil puškou rovno vo dverách, potom si sadol a zatelefonoval matke. Povedal jej čo urobil a keď sa ho opýtala prečo, odvetil: „Len som chcel vedieť, aký je to pocit, zastreliť babku…“ Potom na naliehanie matky zavolal políciu a nechal sa odviesť.
Umiestnili ho do psychiatrickej liečebne pre mladistvých a napriek nesúhlasu psychiatrov ho z nej v roku 1969 po dosiahnutí plnoletosti prepustili.
Umiestnili ho do psychiatrickej liečebne pre mladistvých a napriek nesúhlasu psychiatrov ho z nej v roku 1969 po dosiahnutí plnoletosti prepustili.
Matke sa teda vrátil psychicky narušený syn, ktorý meral cez dva metre a vážil vyše 140 kíl. Sklony k sadizmu v ňom ostali a matka si znovu nevedela rady. Pracovala ako sekretárka na univerzite v San Francisku, kde za ňou Ed chodieval na aute. Keďže mohol parkovať na pozemku univerzity, využil to na vyhľadávanie svojich nových obetí. Ponúkal dievčatám, že ich odvezie. Prvé dve takto zlákal a priamo v aute zavraždil v roku 1972. Zrazu zistil, že zabíjať v skutočnom živote je čosi iné, ak videl v televízii, a zapáčilo sa mu to. Telá obetí zahrabal na opustenom mieste v púšti, ale ich hlavy si odniesol domov a uložil na polici.
Nevedeli si predstaviť že ten príjemný mladík je surový, sadistický vrah
Postupne takýmto spôsobom zlákal a zavraždil šesť študentiek. Jeho sexuálne túžby uspokojovalo, keď mŕtvolám urezával hlavy. Niekedy mal sexuálny styk s bezhlavými telami a jedol ich mäso. Zvyšky tiel po kúskoch v igelitových vreciach zahrabával v širokom okolí, ale hlavy si väčšinou uskladňoval tak, aby ich mal po ruke. Jednu z hláv si dokonca zakopal na záhrade tak, aby mu pozerala do okien spálne a on sa s ňou mohol „zhovárať“.
Z televíznych kriminálnych relácií sa naučil, ako po sebe zahladzovať stopy. Naoko neškodný, ťarbavý maco sa rád a dlho rozprával s policajtmi a detektívmi, ktorí v okolí hľadali masového vraha študentiek. Väčšina ľudí v okolí si len ťažko dokázala predstaviť, že tento inak inteligentný a príjemný mladík je surový, sadistický vrah.
Postupom času začínal mať strach,
že ho chytia, a tak na Veľkú noc roku 1973 vošiel do spálne svojej matky a roztĺkol jej hlavu kladivom. Potom jej odrezal hlavu, vyrezal hlasivky („aby ma nemohla prezradiť“) a telo zahrabal v záhrade. Potom zatelefonoval matkinej priateľke Sare Halletovej a v mene matky ju pozval na návštevu. Potom ju zaškrtil, odrezal jej hlavu a už v panike odišiel autom do Puebla, pretože sa bál policajnej naháňačky.
Keď ho tam tri dni nikto nehľadal,
pretože ešte nik nestihol odhaliť, čo sa stalo v Kemperových dome, zavolal sám na políciu a udal sa. Keď svoj príbeh rozprával policajtom, musel ho niekoľkokrát zopakovať, pretože mu neverili. Po zatknutí ho súdili za osem úkladných vrážd a napriek tomu, že sám pre seba požadoval trest smrti, dostal v Kalifornii najvyšší možný trest – doživotie, ktorý si odpykáva vo väznici Folsom.
pm