Dňa 31. júla 1997 plakali všetci, čo boli v kostole dediny Violés. Plakali, lebo pochovávali 19-ročnú Véronique, ktorú niekto znásilnil a zabil pred desiatimi dňami.
Od dojemného pohrebu uplynuli tri roky. 25. septembra 2000 sa blízki dievčaťa a obyvatelia dediny zišli znova, ale tentoraz v justičnom paláci v Carpentrase, kde prebiehal proces s pravdepodobným vrahom mladého dievčaťa.
Muž, ktorý sedel na lavici obžalovaných, sa volal Jean-Marie Benoist. Tento tridsaťročný muž sa živil príležitostnými prácami. V júli 1997 prišiel do Violés a zamestnal sa na stavbe umyvárne áut, kde potom vyberal žetóny a usmerňoval autá. Namiesto mzdy dostal najesť a smel prespať v neďalekom karavane.
Znásilnená a uškrtená
22. júla po 24. hodinách pátrania našli nezvestnú Véronique Raznarovú vo vinohrade, neďaleko cesty vedúcej popri kanáli, znásilnenú a uškrtenú. O niekoľko hodín istý John podal dôležité svedectvo. „Stretol som Véronique v nedeľu popoludní, okolo tretej. Bola pri umyvárni áut.“
Na základe tejto výpovede vyšetrovatelia vypočuli všetkých majiteľov stánkov a preverili si, čo robili v tom čase. Takto sa dozvedeli, že Jean-Marie nebol medzi treťou a štvrtou popoludní v práci. Policajti prehľadali karavan, v ktorom muž spával. Tam našli prameň Véroniquiných vlasov.
Jean-Marie tvrdošijne zapieral. Dokonca aj keď výsledky z laboratória potvrdili, že kúsky kože a krv, čo sa našli za nechtami obete, patria jemu, ani vtedy sa nepriznal. Výrok poroty však znel neodvolateľne: doživotné väzenie.
Jeden z príbehov vraha boxera Normana Selbyho
-mik-
Benoist 231/00
