Príbeh vraha, ktorý bol oslavovaný účastník večierkov literárnej smotánky a snobských party

Jack Henry Abbott, jedna z najkontroverznejších postáv americkej histórie kriminalistiky. Už ako deväťročný sa dostal do polepšovne, ktorú opustil v osemnástich rokoch. Rodený zločinec a násilník sa okamžite pustil do krádeží a podvodov, až ho v roku 1964 ako 20 ročného zatkli pri pokuse uplatniť v banke falšovaný šek. Odsúdili ho do väzenia v Utahu, kde sa v roku 1966 dopustil svojej prvej vraždy. Nožom zabil spoluväzňa, pričom na svoju obhajobu tvrdil, že sa iba bránil útoku homosexuála. Už vtedy však psychologické posudky hovorili o nenapraviteľnej povahe násilníka a úskočného zločinca. Za vraždu ho odsúdili na štrnásť rokov najťažšieho žalára.

Vo väzení začal doslova hltať rôznu literatúru, študoval filozofiu a sám začal písať denník z väzenského prostredia. Práve v tom čase sa jeden z velikánov americkej literatúry, spisovateľ Norman Mailer, začal intenzívne zaujímať o väzenské prostredie a societu kriminálnikov. Abbott mu začal písať pätnásťstránkové dopisy s hrôzostrašnými popismi života za mrežami. Mailera Abbottove listy zaujali a časť z nich uverejnil v literárnej prílohe denníka New York Times. Abbott vycítil svoju šancu a zúfalo sa snažil s Mailerovou podporou dosiahnuť odpustenie zvyšku trestu. To sa mu nakoniec aj v roku 1980 podarilo. Veľký spisovateľ ho dokonca osobne prišiel privítať na newyorské letisko. Z Abbotta sa stal oslavovaný účastník mondénnych večierkov literárnej smotánky a snobských party. Jeho  zápisky z väzenia vyšli knižne pod titulom V bruchu beštie a kritika ho oslavovala ako duchovného otca novej americkej literárnej vlny.

Hoci sa zo svojho postavenia a ochrannej ruky známych spisovateľov snažil vytĺcť nejaký kapitál, stal sa z neho beznádejný tulák po newyorských baroch. Jeho ďalšie literárne práce už nešli na odbyt – neskôr sa totiž ukázalo, že jeho zápisky z väzenia boli väčšinou vymyslené a dokonca to boli plagiáty niektorých Mailerových prác. Potom prišla druhá vražda – 18.júla 1981 nadránom vošiel Abbott spolu s dvoma ženami do istého newyorského baru a po krátkej, malichernej hádke jedinou ranou nožom do srdca namieste zabil 22-ročného čašníka kubánskeho pôvodu Richarda Adana. Okamžite sa dal na útek a polícii sa ho po veľkom pátraní podarilo zadržať až 23. septembra 1981 na ropných poliach Louisiany.

Na súde sa obhajoval tvrdením, že sa iba bránil možnému napadnutiu čašníkom, čo vyvrátilo niekoľko očitých svedkov. Súd mu vymeral najnižšiu sadzbu, 15 rokov žalára s tým, že si musí ešte odsedieť aj osem rokov z prvého trestu. Norman Mailer, ktorý  nikdy verejne nepriznal, že sa v Abbottovi hlboko pomýlil, na súde iba stroho vyhlásil: „Dobrá literatúra stojí za trochu rizika.“ Abbott písal vo väzení aj naďalej, zarobil na knihách slušné peniaze a svoj príbeh predal filmovej spoločnosti za štvrť milióna dolárov.

V roku 2001 podal žiadosť o predčasné prepustenie na slobodu po odsedení 20 rokov,  ale jeho žiadosť bola zamietnutá. Dôvody boli nedostatočné vyjadrenie ľútosti, jeho dlhý trestný register a disciplinárne problémy vo väzení. Abbottová nedôvera väzenstva a jeho odmietnutie vyjadriť ľútosť pre mnoho z jeho akcií pochádzal z jeho presvedčenia, že veľa z toho, čo urobil, bolo v reakcii na dehumanizujúci systému.
Dňa 10. februára 2002, Jack Abbott sa obesil vo svojej cele pomocou provizórnej slučky vyrobenej z jeho prestieradlá a šnúrky. Nechal list na rozlúčku, obsah nebol zverejnený