Tento zaujímavý prípad sa odohral vo Veľkej Británii a hoci v ňom nefiguruje množstvo mŕtvych tiel a krvi, predsa len vošiel do dejín kriminalistiky ako prvý prípad, v ktorom porota odsúdila za vraždu napriek tomu, že chýbala mŕtvola či priznanie obvineného.
Michael Onufrejczyk (1921-1986) patril k početnej skupine Poliakov, ktorí sa počas II. svetovej vojny rozhodli v britskej armáde. Po vojne sa však už nechcel vrátiť do rodného Poľska a usadil sa vo Walese, kde si založil malú poľnohospodársku farmu. Neustále však zápasil s ekonomickými problémami – s farmárčením a navyše v cudzej krajine, nemal dostatok skúseností. Neustále bol na pokraji úpadku, a preto s nadšením prijal ponuku svojho priateľa Stanislawa Sykuta, ktorý v marci 1953 investoval vyše 600 libier a stal sa spolumajiteľom farmy. Ale už o dva týždne došlo medzi priateľmi k prudkej hádke kvôli rozporným názorom na vedenie spoločného podniku. Keďže Onufrejczyk nechcel ustúpiť od svojich farmárskych metód, Sykut odstúpil od dohody a prostredníctvom svojho advokáta žiadal od Onufrejczyka vrátenie peňazí do šiestich mesiacov. Onufrejczyk si bol vedomý, že ak by mal Sykutovi vrátiť jeho peniaze, musel by farmu predať a jeho životný sen by sa definitívne skončil v troskách. Keďže sa tak nestalo, Sykut ostal bývať na farme s tým, že si ju nárokoval ako svoj majetok.
V decembri 1953 prišla na farmu rutinná kontrola britského úradu pre prisťahovalcov, ktorá zistila, že Sykut je nezvestný. Onufrejczyk tvrdil, že 18. decembra večer Sykut odišiel a už sa nevrátil. Polícia našla na farme všetky jeho osobné veci a v kuchyni objavila krvavé škvrny. V stene bol dokonca zapichnutý kúsok ľudskej kosti.
Kým muži v uniformách neúnavne prehľadávali okolie farmy a hľadali mŕtvolu, Onufrejczyk sa na policajných výsluchoch stále viac zamotával do vlastných lží. Raz tvrdil, že Sykut odišiel do Poľska, inokedy dokonca prehlásil, že na farme nemali žiadne finančné problémy a medzi ním a Sykutom bolo všetko v poriadku. Podľa chýrov, ktoré sa začali šíriť medzi ľuďmi v okolí, údajne Onufrejczyk telom svojho mŕtveho priateľa nakŕmil svine…
V septembri 1954 zúfalí policajti neúspešne ukončili hľadanie Sykutovho tela. Napriek tomu však prokurátor na základe nepriamych dôkazov postavil v novembri 1954 Onufrejczyka pred súd a obvinil ho z vraždy. Porota vo waleskom meste Swansea vzala do úvahy množstvo nepriamych dôkazov a hoci telo mŕtveho sa nikdy nenašlo a Onufrejczyk sa k vražde nikdy nepriznal, odsúdila ho za vraždu prvého stupňa na trest smrti. Poliakov obhajca v januári 1955 dosiahol zmenu rozsudku na doživotie. Michael Onufrejczyk sa tak stal prvým človekom za posledných tristo rokov, ktorého britská justícia odsúdila za vraždu bez toho, aby mala dôkaz v podobe mŕtveho tela či priznania obvineného.
Michael Onufrejczyk zomrel vo väzení v roku 1986
15 (pm)
