Pri vyslovení pojmu kanibalizmus sa väčšine ľudí vybavia desivé poznatky o ľuďoch, ktorých pozná svet ako monštrá, psychicky narušené osoby a neľútostných vrahov. Kanibalizmus je ale súčasťou ľudskej aj zvieracej ríše od nepamäti. Pre niektorých bol súčasťou náboženstva, pre iných v novodobých dejinách dokonca jedinou možnosťou, ako prežiť.
Kanibalizmus je temnou kapitolou ukrajinských dejín aj mučivou spomienkou na leteckú haváriu uruguajského ragbyového tímu. Kanibalizmus je i vďačnou tematikou pre filmových tvorcov a spisovateľov.
Kanibal z hôr: zjedol celú výpravu
Alfred Packer bol jedným zo zlatokopov v Colorade v druhej polovici 19. storočia. Keď sa jedného dňa vybral s päticou ďalších hľadačov zlata do hôr, aby objavili zlatú žilu, vtedy ešte nikto z výpravy netušil, že idú na istú smrť. Trvalo celé dva mesiace, než výprava skončila, vrátil sa z nej však iba jediný muž – Alfred Packer. Vtedy si vymyslel príhodu, že bol ostatnými napadnutý, ale všetky ich premohol a ich tela mu poslúžili ako záchrana života v tvrdej horskej zime. Podivnej príhode však nikto neuveril a Packer dostal 40 rokov väzenia. Kvôli nedostatku dôkazov bol ale prepustený a nikto nepreukázal jeho vinu.
Brooklynský upír: Alfred Fish
Alfred Fish sa stal legendou vo svojom odbore. Ešte keď žil, ľudia ho prezývali mnohých mýtickými menami a prezývkami. V skutočnosti bol však zvráteným sériovým vrahom, ktorý vyznával brutálne násilie a ako obete končili v jeho pazúroch predovšetkým deti. Keď ho po rokoch vyčíňania policajti dopadli, on sám sa rád chválil, že zabil a zjedol viac ako sto ľudí. Dôvodom jeho počínania údajne boli náboženské dôvody. Skôr než to sa však jednalo o najvyššiu možnú formu zvrátenosti, pretože rád týral tiež blízkych svojich obetí. Napríklad rodičom jednej zo svojich obetí poslal list niekoľko rokov po vražde, v ktorom podrobne opísal, čo sa s ich dieťaťom stalo. Jeho počínanie definitívne zastavili úrady, ktoré ho nechali v roku 1936 popraviť.
Rostovský mäsiar: zjedol i brata
Andrej Čikatilo je pokladaný za najhoršieho masového vraha minulého storočia. Celkovo zavraždil a čiastočne zjedol viac ako päť desiatok mužov, žien i detí. Vzhľadom k tomu, že vtedajšia politická garnitúra v Sovietskom zväze nepripúšťala, že by v ich krajine mohol vyčíňať masový vrah, Čikatilovi sa darilo utekať pred spravodlivosťou celých dvanásť rokov. Pretože bol vzdelaným človekom, miestnym učiteľom, ženatým mužom a vzorným otcom, podozrenie, ktoré na neho policajti mali už v začiatkoch jeho vyčíňania, bolo zmetené pod stôl. Čikatilov príbeh kanibala však začína oveľa skôr, keď v Ukrajine po druhej svetovej vojne vyvádzal hladomor a ľudia pre prežitie konzumovali druhých. Údajnou obeťou tohto kanibalizmu sa stal aj Čikatilov brat Stepan. Jeho kanibalska jazda skončila náhodou, keď bol zatknutý jedným z policajtov neďaleko ďalšieho miesta vraždy. Pred súdom sa snažil vystupovať ako duševne chorý muž, napriek tomu však skončil na popravisku v roku 1994. Jeho pozostalí dodnes popierajú, že by ich otec tieto hrozné činy niekedy spáchal. Dôkazy ale boli nezvratné.
Príbeh, ktorý otriasol Slovenskom a Českou republikou, je starý ešte len šesť rokov. Slovensky vrah Matej Čurko bol na verejnosti solídne pôsobiaci chlapík, ktorý bol šťastne ženatý celých desať rokov, mal dve malé dcéry a ani náznakom nevybočoval zo spoločenského normálu. Policajti však označili práve jeho za vraha dvoch mladých žien, z ktorých jedna bola dokonca zjedená.
Nesmelý ľudojed: zjedol spolužiačku a dnes recenzuje reštaurácie
Kanibal, ktorý mal v sebe značnú dávku nesmelosti – tak hovorili známi o mužovi menom Issei Sagawa, ktorého príbeh otriasol Parížom na začiatku 80. rokov minulého storočia. Práve tento elegantný, priateľský a vždy gentlemansky vystupujúce muž bol v skutočnosti desivým ľudojed. Jeho obeťou sa stala spolužiačka Renée, ktorú pozval k sebe domov na večeru. Svoju budúcu obeť kráľovsky pohostil, potom jej čítal básne a nakoniec ju zbavil života pištoľou. Keď ju zabil, zjedol ju a chystal sa zbaviť jej pozostatkov. Pri tom ho ale vtedy chytili policajti a rozhodli sa kanibala vrátiť k justícii do rodnej krajiny – Japonska. Jeho príbeh je o to desivejší, že japonské úrady ho označili za chorého, umiestnili ho do psychiatrickej liečebne a po niekoľkých rokoch sa dostal na slobodu. Podľa niektorých zdrojov Issei Sawaga stále žije a v Japonsku patrí medzi celebrity mnohokrát účinkujúci v televíznych šou, tiež napísal niekoľko kníh a patrí medzi obľúbených recenzistov japonských reštaurácií.
