O prostitúcii sa hovorí, že ide o najstaršie remeslo. Ale kde vlastne ležia jeho počiatky a akú malo podobu? V antike boli prostitútky kňažkami lásky a pozeralo sa na ne inak ako dnes.
Keď vznikla Sumerská ríša na území Mezopotámie, jedným z hlavných božstiev bola Inanna. Bola to mocná bohyňa, ktorá bola patrónkou prostitútok a ochrankyňou verejných domov. Inanna zakorenila aj v mnohých iných kultúrach, Ištar bola vlastne pôvodná Innana a nájdeme ju po celom Strednom Východe. Ak mali prostitútky svoje vlastné božstvo, navyše veľmi vážené, potom aj ich povolanie získalo niečo z tohto lesku.
V antickom Grécku bola prostitúcia legálna a verejné domy boli svojím spôsobom aj centrami poznania o okolitom svete. Do tých vyhlásených totiž nechodili len miestni, ale aj cudzinci, ktorí sa často podieľali o všemožné historky zo svojich ciest. V bordelu sa tak mohol človek dozvedieť všeličo o živote i vzdialených končinách.
Prostitútky boli v antike často pôvodom otrokyne. Prostitúcia pre nich bola jedným z mála legálnych spôsobov, ako si zarobiť peniaze. Veľakrát si tak zarobili dosť peňazí, aby si kúpili slobodu. Vďaka peniazom boli tiež slobodné v osobnom živote, neboli nijako zviazané konvenciami a spoločenským postavením na rozdiel od manželiek vznešených členov spoločnosti.
Svojbytne remeslo kvitlo vo všetkých mestách antického sveta. Prostitútky v Aténach, ktoré pracovali vo svojich bytoch alebo prenajatých izbách, mali zospodu svojich sandálov nápis „nasleduj ma“. Zanechali tak v piesku ulíc tento nápis, a kto ho sledoval, došiel až do utajeného hniezda neresti. Veľmi zaujímavý marketingový ťah. Ten používali tzv. Pornai, teda prostitútky z ulice, nižšia vrstva. Tie lepšie a vznešenejšie sa nazývali hetairai, čo v preklade znamenalo niečo ako spoločníčka. Boli to vzdelané ženy, ktoré ovládali okrem umenia milostného tiež hru na hudobné nástroje, poéziu alebo sa venovali výtvarnému umeniu.
Prostitúcii sa venovali v menšej miere aj muži, tí sa nazývali pornoi. Tí síce ponúkali svoje služby aj ženám, ich zákazníkmi boli ale prevažne starší muži. To napokon platí do značnej miery aj dnes. Verejné domy navštevovali nielen cudzinci, ale aj miestny ženatí muži. Od manželiek sa očakávalo, že nad ich počínaním budú privierať oči. Je zdokumentovaný jeden prípad, kedy Atheňanka požiadala o rozvod, pretože jej manžel dochádzal do bordelu. Jej žiadosť ale bola zamietnutá, morálka vtedajšej spoločnosti aj jej zákony skrátka nahrávali mužom.
U mladých mužov bola návšteva kňažiek lásky takmer povinná. Mohli sa tam naučiť umenie milovať a získať potrebné skúsenosti skôr než vstúpia do nejakého skutočného vzťahu alebo do manželstva. Niekedy sa veci vyvinuli tak, že sa títo mladí muži do svojich prvých prostitútok zamilovali a tie sa potom stali ich konkubínami alebo dokonca manželkami.
Najväčší problém predstavovali deti, ktoré z času na čas z nejakého náhodného alebo dlhodobého vzťahu s prostitútkou prišli na svet. Tie totiž nemali štatút plnohodnotného občana. Boli to práve ony, kto z celej situácie mali len negatívne a väčšinou končili v sirotincoch. Prostitútka s dieťaťom totiž nebola schopná získať toľko zákazníkov a nemali ani dosť času a prostriedkov sa o neho starať.
