V mnohých kalifornských mestách aj dovtedy pracovali na polícii ženy. Boli väčšinou dozorkyňami vo väzniciach a iných trestných inštitúciách. Ale až vymenovanie dovtedajšej sociálnej pracovníčky Alice Stebbins Wellsovej prelomilo roky zaužívané zvyklosti, že policajtom môže byť len muž.
V prvý deň pani Wellsová vyzbrojená príručkou pravidiel a policajným odznakom nastúpila do služby bez akéhokoľvek tréningu. O uniforme pre ženu policajtku tiež ešte nebolo chýru. V tom čase policajti mohli používať verejnú dopravu zdarma. Pani Wellsovú hneď v ten deň obvinil vodič trolejbusu zo zneužitia policajného odznaku, o ktorom sa domnieval, že patrí jej manželovi. Prvá policajtka preto dostala odznak s nápisom Policewoman’s Badge Number One (odznak policajtky č. 1).
Prijatím ženy do policajného zboru sa malo obmedziť vypočúvanie žien a mladistvých mužmi. Táto úloha prešla na policajtku, ktorá mala pri práci využiť svojou ženskú intuíciu a empatiu a v prípade pani Wellsovej aj skúsenosti zo sociálnej práce v miestnom cirkevnom zbore.
Medzi úlohy prvej policajtky patrila kontrola zákonnosti v tanečných podnikoch, športoviskách pre verejnosť a iných verejných miestach určených na zábavu. Pomáhala tiež pri hľadaní nezvestných osôb a poskytovala informácie a rady ľuďom na policajnej stanici.
Po priekopníčke pani Wellsovej sa onedlho ženy objavili aj v ostatných policajných zboroch. V roku 1918 sa jej podarilo presadiť na kalifornskej univerzite vzdelávanie pre ženy – policajtky v oblasti kriminalistiky. V roku 1928 bola vymenovaná za prezidentku ženskej asociácie policajných dôstojníkov (Women’s Peace Officers Association), ktorú zakladala.
Na dôchodok odišla v roku 1940 po tridsiatich rokoch služby v policajnom zbore. Zomrela v roku 1957. Na jej pohrebe sa zúčastnili významní predstavitelia policajného zboru a čestná stráž žien policajtiek v slávnostných uniformách.
