Bruno je dvanásťročný mix labradora a Chesapeake Bay retrievera, ktorý už od svojich šteňacích rokov denne dochádza do šesť kilometrov vzdialenej dediny Longville. Miestny mu tam dokonca odhalili drevenú sochu a pamätnú dosku.
Longville je malá dedina v americkej Minnesote, ktorá funguje predovšetkým ako letné rekreačné stredisko. Jej každodenný návštevník Bruno síce patrí manželom Larrymu a Debbie LaValleeovým, ale z neznámeho dôvodu si obľúbil aj tamojšiu malú komunitu s iba 153 obyvateľmi.
Začalo to nevinne. Larry jedného dňa išiel do dediny s smetiarským vozidlom a Bruno ho nasledoval. „Zbieral som odpad. V dedine som nebol ani päť minút, keď sa za mnou zrazu objavil Bruno,“ spomína muž.
Pes bol vtedy ešte šteňa, ktoré sa k LaValleeovým dostalo náhodou. Ľudia ho našli v krabici u kraju cesty a v domnení, že ide o zviera manželov, im ho priniesli k dverám. Zhodou okolností dvojici vtedy psík zomrel, preto si Bruna nechali. Odo dňa, keď Bruno sledoval Larryho do Longville, začal dedinu navštevovať pravidelne za každého počasia.
Zo strachu o bezpečnosť ho majitelia najprv priväzovali. Keď sa ale raz na povrazu skoro obesil, vzdali to. A polovičný labrador navštevuje Longville už dvanásť rokov.
Počas svojej návštevy sa zájde pozrieť do miestneho obchodu, knižnice či radnice. Všade ho ľudia už vítajú a hostia ho zvyškami mäsa.
„Bruna tu všetci poznajú. Možno sa tu niektorí ľudia nepoznajú navzájom, ale určite poznajú jeho,“ hovorí Sharon Rouse z miestnej realitky. Pridáva sa aj ďalšia obyvateľka Longville Marry Tripp: „Je priateľskejší ako ktokoľvek iný v obci, čím sa nechcem nikoho dotknúť. Je proste tak roztomilý.“
Obyvatelia sa dokonca zložili a nechali mu vyrezať drevenú sochu. V poslednej dobe Bruno už však občas ostáva doma a naspäť sa necháva zviesť miestnymi. Vek sa nevyhýba ani jemu. Debbie ale vie, že jeho legenda mu zaistí nesmrteľnosť.
„Bolo nebolo, žil jeden veľký hnedý pes… A jeho meno bolo Bruno. Tak na neho budú ľudia spomínať,“ uzatvára.
