Na „holení vepřů“ – rozumej bohatých západných Nemcov, sem dokonca prichádzali aj odborníci z Čiech. Pre osvieženie pamäti treba pripomenúť, že v Maďarsku sa vďaka jeho voľnejšiemu socializmu s obľubou stretávali emigranti s našincami, ale aj „západní“ Nemci s „východnými.“ Celý deň ruličkovať, to bolo dosť namáhavé, ale i dobrodružné. Po toľkých stresoch prišiel pokojný večer a s ním – nuda. Zvyknutí byť neustále v strehu pred podvedenými turistami, hľadali ruličkári trochu adrenalínu aj „po práci.“ Ale čo už mohol socialistický turistický raj ponúknuť mužom odhodlaným na všetko? A tak vždy s radosťou privítali záver sezóny, keď ich prišiel navštíviť istý emigrant, ktorý si s nimi vždy rád zahral karty. A nikomu neprekážalo, že to bol profesionálny kartár a falošný hráč, ktorý ich niekedy obral o poslednú, tvrdo zarobenú marku… Ľahko získal, ľahko stratil.
(m)
