„Obyvatelia s trvalým alebo prechodným pobytom, ale aj napríklad tí, ktorí v konkrétnom meste alebo obci vlastnia nehnuteľnosť sa môžu podieľať na tvorbe miestnych daní,“ konštatoval pre TASR hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.
Aplikáciu miestnych daní do praxe zabezpečujú samosprávy prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení (VZN), ktoré majú podobu miestnych zákonov. „Keďže návrh VZN je pred samotným prerokovaním v zastupiteľstve určený na verejné pripomienkovanie, obyvatelia sa majú možnosť 15 dní pred jeho prerokovaním vyjadriť a to predložením svojich pripomienok, respektíve návrhov,“ vysvetlil Kaliňák. Ľudia tak týmto spôsobom môžu ovplyvniť výšku daní alebo poplatku, rozsah úľav a v niektorých prípadoch aj rozloženie splátok.
Mestá a obce nie sú len platcom daní, ale aj ich správcom. „Môžu stanovovať sadzby dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, ale aj daň za predajné hracie automaty, za nevýherné hracie prístroje a daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,“ ozrejmil Kaliňák. Okrem toho samosprávy vyrubujú miestny poplatok, konkrétne poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Od roku 2005 sú v mestách a obciach zavedené len také dane, pre ktoré sa samospráva rozhodla a tiež sú vo výške, akú si sama stanovila. V prípade daní z nehnuteľností sú stanovené rozpätia medzi sadzbami. „Táto daň rozlišuje tri druhy nehnuteľností: daň za pozemok, daň zo stavieb a daň z bytov, kde patria aj nebytové priestory v bytovom dome,“ priblížil Kaliňák. Podľa jeho slov vo všeobecnosti platí, že samospráva by pri stanovovaní miestnych daní mala nájsť kompromis medzi reálnymi možnosťami platcov a svojimi skutočnými potrebami, nakoľko dane predstavujú príjmovú časť rozpočtu, z ktorého sú financované služby, činnosti a aktivity mesta či obce.