Tento rok sa Svetové hry transplantovaných konali v juhoafrickom Durbane od 28.7. do 4.8.2013. Slovenský tím je pravidelným účastníkom Svetových aj Európskych hier. Slovensko je členom oboch federácií. V doterajšej histórii hier tvorili naše reprezentačné družstvo títo športovci: Jozef Wahlandt,Dušan Križko,Jozef Franer, Ľuboš Dobrotka, Miroslav Tichý, Roman Čižmár a ja – Robert Kopecký. Ženy zastupuje jediná športovkyňa – Ľudmila Fabiánová. Žiaľ, na tohtoročných 19. Svetových hrách v Durbane som našu reprezentáciu zastupoval iba ja.
Cesta: Pri pomyslení, že na hry cestujem sám, ma obchádzali mrákoty. Dlhá cesta, neznámy svet a hlavne neznalosť cudzieho jazyka ma držali v napätí. Únavná cesta sa začala 26.Júla ráno z bratislavskej železničnej stanice. Po príchode do Prahy som sa presunul na letisko Václava Havla. Zvítal som sa tam so 16 členným českým tímom. Práve chlapci z tohto tímu mi podali pomocnú ruku pri vybavovaní leteniek a potrebných dokladov. Do Dubaja sme odlietali o 16.00 popoludní. Po prílete (24.00 m.č.) nás letisko v Dubaji uväznilo na desať hodinové čakanie na lietadlo do Juhoafrickej republiky, do Durbanu. Ráno o 10.25 sme odleteli a v Durbane pristáli o 16.45 miestneho času (mimochodom presne rovnakom ako na Slovensku).
Privítanie: Na letisku nás čakal uvítací výbor – colník a vojak. Všetci sa podrobujú dôkladnej prehliadke. Nám však stačí vysloviť čarovnú formulku WTG a vojak zasalutuje – cesta je voľná. V letiskovej hale nás čakajú usporiadatelia, ktorí nás previezli autobusom do hotela. Po dorozumievacom „boji“ s recepčným hotela som sa konečne rozvalil na hotelovom lôžku – čas 20.00. Iba 38 hodín trvalo, kým som si doprial túto pohodu.
Prvý deň: Je 28.7.2013 – nedeľa ráno, 7.00. Som v hotelovej jedálni. Raňajky na spôsob švédskych stolov sú veľkolepé. Od sladkých koláčikov a jogurtov až po opečenú slaninku a mäsá i ryby v rôznych úpravách. Nehovoriac o rozmanitosti ovocia a zeleniny, z ktorých mnohé druhy sme nepoznali. Široká ponuka pečiva a nápojov je samozrejmosťou. Keď som chvíľami sledoval domáci tím, ako si nakladajú do veľkých misiek kvantá tých dobrôt, pochopil som neskôr, prečo miestne obyvateľstvo doslova „prekypuje “ zdravím. Po raňajkách sa idem zaregistrovať na ICC. Do obrovskej kultúrno-spoločenskej haly takých rozmerov, že aj letisko v Dubaji by bledlo závisťou. Do ICC som sa rozhodol ísť pešo, bol som zvedavý na domáci kolorit. Bolo 9 hodín ráno a mnohí obyvatelia Durbanu ešte spali – niektorí v spacákoch, pod dekami, alebo len tak – zložení pod vchodmi bánk, úradov alebo obytných domov. Nepohrdli ani “ lôžkom v parku“. Prechádzam popri kostole, kde prebieha nedeľná omša. Zaváham iba nakrátko – potom vstúpim. Spevácka šou je fascinujúca. Soul, džez, rege v úžasnom prevedení. Početný, azda aj 600 – členný spevácky zbor – toľko veriacich v jednom kostole! Zostal som až do konca, bol som uchvátený. Už o 11.00 hodine som bol zaregistrovaný. Obdŕžal som od usporiadateľov drobné pozornosti a registračnú kartu športovca. Potom sme spolu s českými parťákmi vyrazili na prehliadku mesta, keďže tento deň bol jediným voľným dňom majstrovstiev. Od nasledujúceho dňa začína kolotoč tréningov a súťaží. Žiadne voľno, žiadne leháro – len napätie, stres, presuny autobusmi na športoviská.
Durban: Je najrušnejší prístav s 3,5 mil. obyvateľov v JAR. Moderné mesto s nízko podlažnou zástavbou. Výnimku tvorí iba pobrežná časť, kde krásnu asi 7 km dlhú pieskovú pláž lemujú moderné 30 – 40 podlažné hotely. Hotely sú postavené tak, aby všetky okná ubytovaných hostí smerovali na oceán. Moderné stavby patria rôznym svetovým firmám – globalizácia neobišla ani africký kontinent. Pomedzi tieto moderné stavby sú natlačené rôzne ošarpané autoservisy, predajne ojazdených aut, obchodíky so zmiešaným tovarom – typický africký chaos. Durban a ako sme zistili neskôr aj iné veľkomestá v JAR, majú vybudovanú hustú cestnú sieť diaľnic s výborným povrchom. Môžeme závidieť.
Propagácia hier: Už pri prvej prechádzke som zistil, že usporiadatelia venovali propagácii veľkú pozornosť. Obrovské pútače krížom cez diaľnice, množstvo zástav, bilboardov. Reklama sa prejavila aj na návštevnosti hier miestnym obyvateľstvom. A na športoviskách nevídaný ruch – nechýba populárna trubka – vuvuzela.
Švédska atlétka Martha Ehlin držiteľka zlatej medaile v hode oštepom
Účastníci: V pondelok 29.7. poobede sa konalo slávnostné zahájenie Svetových hier. 42 vlajkonosičov a tisícka športovcov za nimi postupne nastupuje cez pódium na slávnostný gala program – pred plným hľadiskom. Najväčší potlesk a ovácie patria samozrejme domácej reprezentácii. Ale potom už je na rade slovenská reprezentácia. Najskôr nechápavé pohľady, potom údiv a napokon búrlivý potlesk – to mi venovalo publikum ako jedinému členovi slovenskej reprezentácie. Bol to fantastický pocit.
Súťaže: Streda 31.7.Moja prvá disciplína – plávanie na 100m prsia. Už prvé disciplíny naznačili veľmi kvalitné výkony. Veď 100 metrov voľným spôsobom pod jednu minútu je veľmi slušný výkon. V mojej kategórii je 17 plavcov. Rozhoduje dosiahnutý čas. Zaplával som 5. najlepší čas, ale za zlú obrátku ma diskvalifikovali. Sklamanie nie je až také veľké, veď plávanie nebola moja „parketa“. Mysľou som bol už na tenisových kurtoch.
Štvrtok 1.8.: Vinou mojej jazykovej neschopnosti nestíham autobus, ktorý odváža tenistov na kurty. Ďalší prichádza o pol hodinu. Tie nervy, ktoré prežívam, si neviete predstaviť. Predstava, že za neskorý príchod mi neumožnia štart v súťaži, je strašná. Našťastie ma zachránili usporiadatelia svojou ležérnosťou a pomalosťou. Moja veková kategória má šesť súťažiacich a preto je vytvorená jedna skupina, kde sa stretne každý s každým. Po doobedňajších troch víťazných stretnutiach na betónovom povrchu kurtu sa ozvú bolesti kĺbov a svalov na nohách. Český masér Honzo však dokáže zázrak a poobede som ako vymenený. Zvyšné stretnutia opäť vyhrávam a neuveriteľné sa stáva skutočnosťou. Zlatá medaila na najvyššom stupni víťazov príjemne hreje. Prvá zlatá medaila zo Svetových hier!
Piatok 2.8: Dávam si veľký pozor, aby mi tentoraz autobus neušiel. Stolnotenisová hala svojou veľkosťou ohúri každého účastníka. Hrá sa na 24. stoloch. V mojej kategórii sa vytvorili 3 skupiny po štyroch hráčoch. Do štvrťfinále postupujú dvaja. V skupine sa stretnem so starým známym z tenisu, s Britom Michaelom. Veľmi sa teší, že mi vráti prehru. Našťastie sa mu to nepodarilo. Skupinu som vyhral bez prehry. Teraz už bude iba ťažšie. Ďalšie kolá sú už vyraďovacie. Štvrťfinále aj semifinále zvládam na 3 : 0. Finálový súper zo Singapúru vzbudzoval počas tréningu veľký rešpekt. Finálový zápas je pre mňa zážitok na celý život. V strede haly jeden stôl, slávnostný nástup s predstavením súperov a rozhodcov a to pred naplnenou halou je skutočne nezvyčajný zážitok. Medzi divákmi sa vytvorili dva tábory, ázijský a európsky. Za slovenské farby skandujú hlavne Francúzi a Maďari. Nemôžem ich sklamať. Podarilo sa. Vyhrávam 3 : 0. Druhá zlatá! Na stupni víťazov hrdo rozprestieram našu zástavu (vďaka Dušan za požičanie).
Záver: Svetová federácia transplantovaných združuje 52 členských štátov. Tento rok prijala do svojich radov ďalšie dva štáty. Rast členskej základne je zjavný. Kvalita súťaží rastie neuveriteľným tempom. Kultúrno- spoločenský a športový dosah je v danej oblasti bezkonkurenčný. Na Slovensku je trend opačný. Niet peňazí – nie je záujem. Náš reprezentačný tím priviezol z vrcholových súťaží transplantovaných a dialyzovaných už desiatky medailí. Osemčlenný kolektív reprezentuje Slovensko tak úspešne ako žiadny iný reprezentačný tím na Slovensku. Žiaľ zo strany štátu nie je záujem. Ako sa máme zviditeľniť, aby si nás všimli sponzori, média, verejnosť? Na budúci rok (2014) sú Európske hry v Krakove a v roku 2015 v Argentíne. Pôjdu Slovensko reprezentovať všetci, ktorým to zdravotný stav a športová výkonnosť dovolí? Alebo opäť budú rozhodujúcim faktorom financie? Kolegovia, priatelia, je to úloha nás všetkých. Bude to ťažké, ale zabojujme- na boj sme predsa zvyknutí.
Poďakovanie: Ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli zúčastniť sa WTG v Durbane. Predovšetkým prezídiu SDaT za to, že uverili mojim schopnostiam reprezentovať SR a finančným príspevkom prispeli na čiastočnú úhradu nákladov. Veľká vďaka patrí MUDr. Žilinskej a sestre Vítkovej z nefrologickej poradne. Strážia môj zdravotný stav od momentu úspešnej transplantácie. Vďaka patrí aj mojej obvodnej doktorke MUDr. Šúrovej a jej sestre za dlhoročnú opateru a ústretovosť. Ďakujem Jarkovi Čepelovi, vynikajúcemu chiropraktikovi, ktorý bezplatne udržiaval moje telo v „prevádzke“ a s úsmevom dodal, že je to jeho sponzorský príspevok. Ďakujem mojim tréningovým sparingpartnerom, že obetovali veľa voľného času, aby som sa čo najlepšie pripravil na tieto hry. Ďakujem generálnemu sekretárovi Slovenského stolnotenisového zväzu Antonovi Hamranovi, že mi sprístupnil stolnotenisovú halu. Ďakujem Petrovi Žitnému, Romanovi Dundovi a českému tímu, že mi boli nápomocní pri vybavovaní cestovných dokladov a boli mi oporou počas celého pobytu v Juhoafrickej republike. Vďaka poľskému tímu, s ktorým som bol ubytovaný, za vytvorenie priateľskej atmosféry. Ďakujem Petrovi Ťapákovi a Dušanovi Križkovi za cenné rady a pomoc pri riešení problémov pred vycestovaním.
Robert Kopecký
Mail:kopeckyr@mail.t-com.sk
