Richard Speck za jedinú noc zavraždil osem študentiek

Tento poloanalfabet si ako osemnásťročný nechal vytetovať na predlaktie nápis „Zrodený na cestu do pekla.“ Neskôr sa snažil tetovanie zničiť tým, že si ho vypaľoval z kože cigarou. Niekoľkokrát žiadal o milosť, ale nikdy mu nevyhoveli. Otec jednej z obetí sa vyjadril, že ak by ju dostal, siahol by sám po zbrani a Specka zabil. „Ale mám veľa priateľov, musel by som čakať v dlhom rade…“ Richard Speck zavraždil za jedinú noc v Chicagu osem študentiek zdravotnej školy.

Narodil sa v roku 1941 v Illinois a neskôr sa s rodičmi presťahoval do Dallasu, kde horko-ťažko dokončil základnú školu. Keď mal dvadsať rokov, mal za sebou už 10 zatknutí pre rôzne trestné činy, od lúpeží po krádeže a násilnosti. Keď mal 25 rokov, v jeho záznamoch už figurovalo 37 pobytov za mrežami. V Chicagu, kde od roku 1966 žil sa živil ako lodník, vykonával iba tie najjednoduchšie a najšpinavšie práce, žil v lacnom, ošarpanom hoteli a vo voľnom čase čítal komiksy alebo sa spíjal do nemoty. Bol závislý na drogách a mal pomýlené vnímanie reality. 10. júla ho pre bitku s nadriadeným prepustili zo služby na nákladnom člne. Jeho sestra Martha Thorntonová mu dala trochu peňazí a zaviedla ho do sprostredkovateľne práce pre námorníkov. Keďže žiadna práca nebola, Speck sa znovu opil a s peniazmi, čo mu zostali z vreckového, sa vydal do mesta. 13. júla večer okolo jedenástej hodiny vošiel do štvorposchodovej budovy, ktorá patrila chicagskej nemocnici a kde boli ubytované študentky zdravotnej školy, praxujúce v nemocnici. Speck si ešte predtým vpichol do žíl dávku drog, do rúk zobral pištoľ a nôž a zaklopal na dvere. Otvorila mu jedna zo sestier a on sa násilím vtlačil dnu. Dievčatám tvrdil, že im nechce ublížiť, iba potrebuje ich peniaze, aby sa dostal do New Orleans. V obývačke našiel tri študentky, ďalšie tri spali v hornej spálni.

Všetky ich pod hrozbou pištole donútil ľahnúť si na zem, zviazal ich a zalepil im ústa. V priebehu hodiny prišli do miestnosti ešte ďalšie tri študentky – všetky ich postupne zviazal a položil vedľa postele. Stále im iba hovoril že im nechce ublížiť, že iba potrebuje peniaze. Asi pol hodinu po polnoci odviedol do vedľajšej miestnosti 20-ročnú Pamelu Wilkeningovú a po krátkom mučení ju niekoľkokrát bodol nožom, až nedýchala. Medzi ostatnými sestrami, ktoré počuli priškrtený krik Pamely,  nastala panika, snažili sa ukryť pod posteľou. Speck ich postupne vyťahoval a postupne zabíjal. Zachutila mu perverzná rozkoš zo zabíjania a začal sa báť, že ho niektorá zo sestier usvedčí. Chladnokrvne zabíjal – škrtil alebo bodal nožom, až kým v byte nezostalo úplné ticho. Nevšimol si, že pod posteľou ostalo schované ešte jedno živé dievča, Filipínka Corazon Amuraová, a nad ránom odišiel. Corazon vydržala v úplnej hrôze bez pohnutia vo svojej skrýši až do piatej hodiny popoludní, keď sa jej podarilo zburcovať susedov a políciu. Na základe jej popisu polícia zostavila veľmi presný identikit páchateľa. Na základe tohto obrázku, ktorý sa objavil vo všetkých médiách, Specka spoznal predavač na benzínovej pumpe. Keď sa kruh okolo neho začal sťahovať, vo svojej hotelovej izbe sa pokúsil podrezať si žily. V nemocnici, kam ho dopravili, už nebol problém porovnať jeho odtlačky prstov s tými, čo sa našli na mieste činu.

Porota vyriekla svoj ortieľ – trest smrti – za 49 minút. Neskôr ho zmenili na doživotie, celkovo ho odsúdili spolu na 1200 rokov väzenia, najviac v dovtedajšej histórii amerického súdnictva. Vo väznici sa potom venoval svojmu koníčku – olejomaľbe a zomrel v roku 1991 na zlyhanie srdca.