Ahoj a dík za gratuláciu. Najskôr mi to nedošlo, že by to mohol byť rekord, ale Atyho (ex-DG) napadlo, aby sme to registrovali v Guinesovej knihe rekordov. (Súčasťou dvoj CD je aj platňa z roku 1998, ktorú nahrala pôvodná zostava skupiny Dorian Gray – Vadim Bušovský – spev, gitara, Boris Brna – bicie a Aty Béreš basgitara)
Prvé z dvoj-CD ešte len vzniklo, a už má teda historickú hodnotu. Ale viem, že textársky sa na ňom podieľal talentovaný básnik „barbarskej generácie“ Jozef Urban, ktorý v roku 1999 tragicky zomrel… Ako vyzerala vaša spolupráca?
Pravý rock & roll. Mal nás rád a tvrdil, že sme jediní interpreti, ktorí mu umožnia svojou hudbou a postojmi sa naplno prejaviť.
Dorian Gray prešiel mnohými personálnymi zmenami. Kam sa všetci rozpŕchli? Je na vine túžba po rodinnom živote, alebo odišli do iných projektov?
Myslím, že za to nemôže ani rodina ani vplyvy vyšších mocností. Mám pocit, že je to prosto tak. Nie je jednoduché ustáť neúspech a možno aj moju zložitú povahu. A potom moje ciele sa nemusia vždy stretnúť s porozumením u všetkých.
Napokon sa ti ale podarilo dať dokopy novú zostavu a dosť si tým omladil vekový priemer kapely.
Podarilo sa mi to a som nesmierne šťastný. Na bicie hrá talentovaný Jaro Žigo ml. a na basu Vlado Kubala.
Keď album pokrstil whiskou Jožo Ráž, si spomenul, že pri prvom CD išlo o srandu, ale pri druhom už ide o vážnu vec.
Asi som sa pod tlakom trošku nepresne vyjadril. Ani pri prvej platni nešlo o srandu! Tak isto, ako aj dnes, sme chceli preraziť a dostať rock & roll do popredia a pochopiteľne poukázať na veci, ktoré nás serú. Na druhej doske je to v podstate o tom istom, len trochu uváženejšie a pod ťarchou prežitého života snáď trochu presnejšie cielené. Na prvej doske sme mali cca 25 rokov, život gombička, išlo o trošku iné postoje a vnemy boli trošku ľahšie. Dnes sa nás týkajú veci o niečo hlbšie, myslím tým túto šialene rýchlu dobu a systém, ktorý z nás všetkých robí novodobých otrokov, kde hudba nie je už umením a pravé umenie ako také padá do záhuby. Najväčšia pliaga akej sme sa mohli dožiť! Žiadne hodnoty, ľudia začínajú byt hluchí a slepí, do hláv dostávajú len braky a „hudbu“, ktorá ich nemá rozptyľovať v ich práci a živote. Kam sa podeli hodnoty umenia a života? Je to nenávratne v prdeli a je mi z toho smutno. No a ďalej už nechcem rozoberať otázku politiky či to našej, alebo svetovej. Je to hnus!
Možno povedať, že ste sa svoje rozhorčenie rozhodli riešiť nekompromisným, tvrdým a ortodoxným hard-rockom…
Nehovorím, že každý musí počúvať rock & roll a že len to je to správne, ale rock & roll bol vždy PROTEST proti nepráviu a vždy poukazoval na hnus danej doby. Hlavne rock´n´roll som si nevybral ja, ale on si vybral mňa. Je to to jediné, čo viem robiť. Proste ma dostal tak, ako vo svojej dobe každého cítiaceho človeka a dával každému veľa energie. Vypočujte si všetci takého Johna Lennona a môj postoj je ten istý.
Niektorí ľudia si pod pojmom rocker predstavia adolescentov, s ktorými si hormóny robia čo chcú.
Vždy je to vec citu a vkusu bez ohľadu na vek a spoločenské postavenie. Poznám mnoho ľudí po päťdesiatke, ktorí ostali verní rock & roll. Ten už dávno vyšiel z módy a ostávajú pri ňom len ozajstní rockeri. Dúfam, že ešte ich zopár pribudne aj z radov mladých ľudí.
Na poslednej doske sa často vyjadrujete nepriamo k politike. Chcel by si, aby si ju vypočuli aj niektorí politici?
Politici sú mi ukradnutí. Skôr chcem, aby sa zamysleli ľudia, čo tých politikov volia, nech už konečne prestanú zarývať „hlavy do zeme“. Chcem ľuďom pripomenúť, že bez nich to nejde a nikto nedokáže profitovať bez nich na ich margo. Chcem ľuďom povedať, že sú dôležitejší, ako politické špičky, že práve oni sú základ každého štátu a systému.
Pri krste 12. novembra si spomínal, že žáner, ktorý hráte, sa všade vyvíja, len na Slovensku je to zúfalý underground.
Mám pocit, že sem prichádzajú trendy cca o 30 rokov neskôr. Teraz vo svete – za mlákou – rock´n´roll žije na plne pecky, ľudia ho berú a akceptujú. Neviem, ako to tu bude, či rock´n´roll „vstane z mŕtvych“. Je to vecou mnohých faktorov a najzávažnejšie sú médiá. Pokiaľ sa k ľuďom nedostane, nič dobre to neveští a ostane to stále undergroundom.
Bijem sa s tým už 16 rokov a ďalej sa biť budem, čiže jediné čo môžem zodpovedne povedať je to, že pokiaľ tu budem, rock´n´roll na Slovensku neumrie.
Kapela Dorian Gray sa vyvíja od roku 1992, zažili ste teda už viac vĺn na rockovej scéne. Predtým rock viac patril do undergroundu. Nemyslíš, že teraz mnohé kapely podľahli komercii a hrajú všeľúbivú muziku len aby zarobili?
Bohužiaľ, aj v brandži je politika. Nemám nič proti kvalitnej komercii, ktorá má ducha. Nie každá hudba a vyjadrenie umelca musí byt spôsob protestu. Sú aj krajšie a príjemnejšie veci ako realita o ktorú sa opieram ja s Dorianom. Skôr opovrhujem pseudoumelcami a pseudoproducentami, ktorí nemajú žiaden názor na nič a jediné, čo ich zaujíma, je nejaký trend a ešte aj mnou dávno nenávidený pojem „HIT“
Toto je hit a toto zas nie – už z toho grcám!! Čo to, do riti, je HIT?! Kto mi to vysvetlí? A hlavne, ak to aj raz pochopím, nikdy sa nebudem riadiť tým, čo si nejaký mamľas vymyslel a dal tomu názov „hit“. K tým, čo prehodili kabát sa vyjadrovať nebudem, je to ich osobný krach a raz im to aj tak docvakne.
Fanúšikovia sa teda tešia z vášho znovuzrodenia. Urobili ste im radosť dvoj-CD, ale potešíte ich aj na koncertoch? Kde a kedy vás uvidia?
V každom prípade sa teším z toho, že fanúšikov furt máme a určite budeme koncertovať koľko zvládneme. Keďže to dosť stojí, či peňazí a aj síl, musíme si dobre premyslieť ako odpálime promo k doske. Už sa na tom urputne pracuje a dohľadnom čase dáme vedieť presné miesta a dátumy, kam sa dovalíme. Všetko môžu naši fans, aj tí, čo nás nemusia sledovať na stránke www.doriangray.sk
Adam Zelenay
