Západ však obvinil, že má na svedomí prehĺbenie krízy, ktoré prispeli k nárastu terorizmu. Ostro skritizoval aj prijatie stredoeurópskych krajín do NATO.
„Čelíme spoločným hrozbám a stále chceme, aby všetky krajiny, v Európe i na celom svete, spojili svoje sily na boj proti týmto hrozbám. Stále o to usilujeme,“ vyhlásil ruský vodca v rozsiahlom rozhovore, ktorý vyšiel v pondelok.
„Nehovorím len o terorizme, ale aj o zločine, o obchode s ľuďmi, o ochrane životného prostredia a mnohých ďalších výzvach,“ dodal Putin s tým, že to však nemusí znamenať, že Moskva by mala súhlasiť so všetkým,“ čo ostatní rozhodnú“ .
Rusko od konca minulého septembra podniká letecké údery v Sýrii a podľa Moskvy útočia na islamistické ciele. Niektoré západné krajiny sa však domnievajú, že cieľom Rusov je pomôcť sýrskemu prezidentovi Assadovi, aby sa udržal pri moci, uviedla agentúra Reuters. Spojenci pod vedením USA uskutočňujú nálety na islamistov v Iraku a Sýrii už od roku 2014.
Spojené štáty chceli európsky trón, oprel sa Putin do NATO
Ako Putin teraz vyhlásil, k vzostupu terorizmu v Iraku a Líbyi prispeli predchádzajúce operácie Západu v týchto krajinách aj v ďalších štátoch. Oprel sa takisto do rozširovania NATO k hraniciam s Ruskom a uviedol, že rozpínavosť Západu po studenej vojne má na svedomí zhoršenie medzinárodných kríz.
„Pred dvadsiatimi piatimi rokmi padol Berlínsky múr, ale neviditeľné steny sa presunuli do východnej Európy. Viedlo to k obojstranným nedorozumeniam a obviňovanie, z ktorého pramenia všetky krízy,“ vyhlásil šéf Kremľa.
Prijatie stredoeurópskych krajín do Severoatlantickej aliancie podľa neho slúžilo na to, aby Západ na čele so Spojenými štátmi definitívne porazil Sovietsky zväz a „posadil sa na európsky trón“. Keby na ňom nesedel, žiadna so súčasných kríz by podľa Putina neprepukla.
