Rusko vlani v septembri zaviedlo v školách povinnú vlasteneckú výchovu. Učiteľka ôsmej triedy Taťána Červenková ale odmietla žiakov ôsmej triedy na moskovskej škole učiť „propagandu“. Najprv miesto vlastenectva vyučovala matematiku, pod tlakom nadriadených sa ale neskôr začala téme venovať. Podľa agentúry AFP ale odmietla prevziať diskurz Kremľa.
Za tento prejav odporu si od vedenia Červenková vyslúžila dve napomenutia. V októbri ju v škole zatkli maskovaní muži, posadili ju do policajného auta a niekoľko hodín ju zadržiavali. Nakoniec ju v decembri zo zamestnania prepustili.
Štyridsaťdeväťročná učiteľka odmietla splniť príkazy vedenia, pretože sa domnieva, že kurzy nazvané Dôležité rozhovory sa snažia militarizovať zmýšľanie žiakov. „Chcú si vyrobiť vlastných vojačikov. Niektorí pôjdu do vojny, ďalší budú vyrábať muníciu a iní k tomu všetkému vytvoria počítačový softvér,“ hovorí Červenková.
Pokiaľ mal Kremeľ v úmysle 24. februára 2022 rýchlo zvíťaziť, tvrdý odpor Ukrajincov podporovaný dodávkami západných zbraní tieto ambície zhatil. Úrady preto odvtedy zdôrazňujú, že Rusko je cieľom zástupnej vojny Západu, že každý občan musí byť pripravený brániť vlasť. Dennodenne poukazujú na paralely s bojom proti nacistom počas druhej svetovej vojny.
V rámci rovnakej logiky ruský prezident Vladimír Putin v septembri nariadil mobilizáciu státisícov záložníkov, civilistov, ktorí dnes bojujú a umierajú na fronte.
Rusko sa pripravuje na „existenciálnu vojnu“
Kremeľ pripravuje ruské obyvateľstvo, dospelých aj deti, na „veľkú existenciálnu vojnu“, domnieva sa ruský sociológ Grigorij Judin. Dôležité rozhovory na školách sú podľa neho súčasťou tohto úsilia. Medzi témy preberané pri týchto hodinách patria slávne chvíle z ruskej či sovietskej histórie, národné znaky a symboly, ale aj spoločenské otázky ohľadom rodiny alebo kultúry. Kremeľ sa v tomto ohľade stavia ako obranca konzervatívnych hodnôt proti „dekadentnému“ Západu.
Vo videu s titulom Miesto Ruska vo svete, ktoré sa v triedach premietalo 13. februára, odpovedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov na otázku, „čo môžu mladí občania urobiť, aby pomohli svojej krajine“, na ktorú sa pýtalo jedno z detí. „Obrázky, ktoré deti posielajú na front. Vidíme v správach (…), aké je to pre vojakov dôležité,“ odpovedal šéf diplomacie.
Poukazuje to na túžbu po „úplnej a radikálnej premene školstva, po mobilizácii ruskej mládeže k bojovníctvu“, uvádza Judin. Rusko totiž plánuje, že od septembra začne študentov stredných a vysokých škôl učiť podľa základných vojenských osnov, kam okrem iného patrí zaobchádzanie s granátmi a útočnými puškami kalašnikov, rovnako ako za čias Sovietskeho zväzu.
Putin sa bojí z Prigožinovej rastúcej moc. Sťahuje Wagnerovcov z Ukrajiny, tvrdí expert
„Vzdelávanie má teraz dve funkcie: šíriť propagandu a poskytnúť základný vojenský výcvik,“ uvádza sociológ, ktorý odmieta prezradiť, či podobne ako iní kritici režimu odišiel do exilu.
V ruských uliciach sa okrem toho objavili plagáty oslavujúce armádu a „hrdinov“. Diskreditácia armády sa od vlaňajšieho marca trestá až 15-ročným väzením. Keď si zapnete televíziu, nemožno uniknúť všadeprítomným dokumentom a programom o konflikte na Ukrajine, podľa ktorých sa musí národ za každú cenu mobilizovať.
Smrť na fronte zmyje hriechy
„Život je veľmi preceňovaný,“ vyhlásil v januári Vladimír Solovjov, jeden z vedúcich hlasov ruskej propagandistickej mašinérie. „Prečo sa báť nevyhnutného?“ položil rečnícku otázku. V podobnom duchu sa vyjadruje aj ruská pravoslávna cirkev, ktorej patriarcha Kirill vyhlásil, že smrť na fronte zmyje „všetky hriechy“.
„Ide o glorifikáciu vojny s prvkami kultu smrti,“ uvádza Judin.
Ruskí predstavitelia sa snažia vytvoriť spoločnosť jednotnú s režimom, domnieva sa politológ Andrej Kolesnikov z moskovského centra Carnegie. „Budúca generácia musí poslušne plniť vôľu štátu,“ poznamenáva.
Kremeľský náhľad na svet zastávajú aj mnohí Rusi, ako napríklad Nikolaj Karputkin, návštevník vojenského zábavného parku neďaleko Petrohradu. Rodiny sa tu môžu prejsť v tanku a deti sa naučia strieľať alebo so zbraňou v ruke viesť útok pechoty.
Od Norimberského procesu s nacistickými monštrami uplynulo 74 rokmi
„Nevedieme vojnu proti Ukrajine, ale vojnu proti Západu, vojnu proti západným hodnotám, ktoré nám chcú vnútiť,“ hovorí 39-ročný otec. „Musíme brániť tradičné hodnoty a zvrchovanosť našej vlasti,“ dodáva.
