Necelých 500 kilometrov na sever od Moskvy sa medzi lesmi rozkladá Novozerské jazero. Uprostred jeho ľadových vôd leží Ohnivý ostrov. Na ňom stojí jedna z piatich najbrutálnejších väzníc sveta, ktorá sa prezýva ruský Alcatraz. Odsúdení tu strácajú myseľ i dušu…
Ohnivé znamenie predznamenaním pekla na zemi
Ohnivý ostrov pomenoval pravoslávny Cyril. Vraj tam v roku 1517 zbadal ohnivý stĺp, ktorý považoval za božie znamenie. V mieste preto založil kláštor. Modlitby zbožných mužov po štyroch storočiach vystriedali úpenlivé modlitby odsúdených. Po októbrovej revolúcii boľševici z kláštora urobili väznicu, kam zatvárali odporcov revolúcie. Postupom rokov sa z väznice pre politických väzňov stala väznica pre najnebezpečnejších zločincov, vrahov a násilníkov, ktorí tu čakali na smrť. B. Jeľcin trest smrti v roku 1996 zrušil. Od roku 1997 si tam v drsných podmienkach odpykáva svoj dvadsaťpäťročný či doživotný trest 193 zločincov.
Vitajte na ostrove
Pred nedávnom označila americká vláda ruské väzenie č. OE 256/5, ako znie jeho oficiálny názov, za jedno z najkrutejších. Väzni tu síce nie sú vystavení fyzickému násiliu, znásilňovaniu a zneužívaniu ako v iných drsných väzniciach, ale neskutočnému psychickému utrpeniu, ktoré vraj zlomí aj toho najzatvrdnutejšieho zločinca. Vládne tu režim úplnej izolácie, otupenia a prázdneho života. Aj tí najdrsnejší zločinci sa modlia, aby radšej zomreli.
Väzni sú doslova uväznení v malej, temnej, studenej a neskutočne páchnucej betónovej kobke takmer 23 hodín denne. Pretiahnuť sa môžu na hodinku v malej klietke s rozmermi dvakrát dva metre. Nemajú medzi sebou žiadny kontakt, s dozorcami sa bavia cez stenu svojej cely. Hygienické podmienky sú otrasné. Nie sú tam umyvárne ani toalety. Na cele majú iba vedierko. Veľakrát vraj musia použiť stránky Biblie ako toaletný papier. Až po desiatich rokoch odpykávania trestu ich smie dvakrát ročne navštíviť rodina, iba však na veľmi obmedzenú dobu. Väčšina z nich so svojou rodinou stratí všetok kontakt. Ak väzeň nejakým spôsobom „hnevá“, čaká ho ešte väčšie osamenie. Zavrú ho na najmenej 15 dní do temnej izolácie, kde je jediným vybavením vedierko a tyč na sedenie.
Útek z Leopoldova! Vrah Polgári s kumpánmi brutálne povraždil päť dozorcov!
Smrť alebo duša na prach
Drsné a hygienicky nevyhovujúce podmienky ohrozujú aj samotný život väzňov. Choroby sú tu na dennom poriadku, vrátane infekčných a smrteľných. Mnohí trestanci opustia tak väznicu skôr, ako im vyprší trest – nohami napred vo vreci na mŕtvoly. Ich telá si príbuzní väčšinou nevyzdvihnú, sú tak bez obradu pochovaní na dedinskom cintoríne blízko ostrova, na náhrobku je iba ich väzenské číslo.
John Dillinger utiekol z najprísnejšieho väzenia s drevenou pištoľou v ruke
Výnimočné nie je ani sebapoškodzovanie. V snahe dostať sa z ostrova aspoň do lekárskej starostlivosti na väzenských oddeleniach v nemocniciach väzni prehĺtajú rôzne predmety, lyžice, ucha od čajových kanvíc, čokoľvek, čo sa im podarí ukoristiť. Niektorí sa snažia nájsť útechu v náboženstve. „Toto miesto ľudí ničí,“ hovorí väzenská psychologička Svetlana Kiseljová. „Prvých zhruba deväť mesiacov strávi adaptáciou. Po troch alebo štyroch rokoch sa ich psychika začne zhoršovať. Nie je možné, aby niekto strávil 25 rokov na takom mieste bez toho, aby ho to psychicky nezničilo .“ A dodala, že „…bez kontaktu a duševných podnetov sa osobnosť človeka úplne rozloží.“ Laicky povedané, človek zošalie.
