Vojna v Iraku stála na predpoklade, že Saddám Husajn vlastní biologické, chemické, alebo dokonca jadrové zbrane. Nič z toho sa nepotvrdilo. Mal len hromadu zastaraných rakiet Scud. Lenže v jeho arzenáloch sa budovalo ešte niečo. Obrie delá z projektu Babylon.
Za všetkým stál kanadský delostrelecký expert Gerald V. Bull. Pôvodom astrofyzik bol doslova posadnutý konštrukciami superťažkých diel. Pre Spojené štáty vyvíjal námorne superdela schopné strieľať špeciálne projektily zvané Martlett. Pre Juhoafrickú republiku postavil vtedy najväčšie poľne delo GC-45, ktoré bolo dvakrát výkonnejšie ako čokoľvek, čo mali k dispozícii západne armády. Bull šiel do väzenia, pretože na JAR bolo v tom čase uvalené zbrojné embargo.
Keď po roku vyšiel z väzenia, poslala pre neho lietadlo iracká vláda, ktorá práve zvádzala tvrdé boje s iránskymi ajatolláhmi. Iracko-iránsky konflikt sa rozhorieval a Saddám Husajn hodlal využiť služby delostreleckého génia.
Bull začal tým, že do Iraku dodal dve stovky húfnic GC-45. Následne postavil dva zbrojné systémy. Al Fao mal kalibru 210mm a bol schopný strieľať 100 kilogramové náboja na vzdialenosť 35 míľ. Vážil 85 ton a hlaveň mal dlhú 11 metrov. Majnoon mal kaliber 155mm. Oba systémy boli samohybné a dokázali sa pohybovať rýchlosťou až 80km/h.
Tým ale kúzla Geralda V. Bulla neskončili. Vrhol sa do projektu Babylon, čo malo byť gigantické superdelo, ktorého parametre sa vymykali čomukoľvek, čo kedy bolo zostrojené. Dĺžka hlavne mala byť 156 metrov, váha projektilu 600 kg, dostrel 1000 km. Aj na dnešnú dobu absolútne nepredstaviteľná vec. Plánovalo sa dokonca využitie špeciálnych raketových projektilov, ktoré mohli dosiahnuť obežnú dráhu Zeme. Potom by Saddám Husajn mohol zostreľovať nepriateľské satelity vo vesmíre.
Bull zostrojil prototyp zbrane, ktorý bol menší, mal dĺžku hlavne 40 metrov, kalibwe 350mm a hovorilo sa mu Baby Babylon. Zbraň bola umiestnená v uhle 45 stupňov v horskom masíve Jabal Hamrayn. Zbraň našli špeciálne tímy postupujúce s americkou armádou a zničili ju.
Bull plánoval postaviť aj skutočný Babylon, ktorého parametre už boli naznačené. Tu už nebolo možné hovoriť o konvenčnom delu, pretože nebolo možné ho prakticky zamerať a rýchlosť streľby bola extrémne nízka. Išlo v podstate o odpaľovací systém, ktorý mohol strieľať projektily do vesmíru. Samozrejme sa špekulovalo aj o jadrových hlaviciach, možnosti zbrane boli v mnohých ohľadoch nekonečné.
Lenže do Bullovho bytu sa niekoľkokrát niekto vlámal a nechal po sebe viditeľné stopy. Bolo to zjavné varovanie, lenže Bull na to nedbal, a tak bol v roku 1990 zabitý vo svojej hotelovej izbe v Bruseli. Kto za vraždou stál, sa dodnes špekuluje. Záujemcov o Bullovú smrť bola celá rada. Irán, CIA, Mossad, ale aj MI6 a mnoho ďalších tajných služieb. Najčastejšie sa hovorí práve o Mossadu a Iráne. Výsledkom každopádne bolo zastavenie projektu Babylon. Saddám Husajn tak svoju vysnívanú superzbraň nikdy nezískal.
