„Ponuku pracovať pre Prvú stavebnú sporiteľňu som dostala už pred tromi rokmi, no vtedy ešte nebol pre mňa ten vhodný okamih,“ povie Ivana Schanz, keď začneme rozoberať doterajšie „zastávky“ v jej profesionálnom životopise. Hneď však dodá: „Asi pred rokom mi moji súčasní kolegovia znovu nasadili chrobáka do hlavy a tak som sa rozhodla, že to skúsim. Neľutujem, naopak, niekedy si poviem, že som to mala spraviť hneď.“
Šanca pre každého
Spúšťacím momentom „druhého pokusu“ bola významná udalosť v živote jej syna – stal sa z neho školák. Ivana chcela mať naňho dosť času a dennodenné cestovanie do Bratislavy tomu veľmi nenahrávalo. „Práca pre Prvú stavebnú sporiteľňu mi pomohla tento problém vyriešiť. Kancelária obchodných zástupcov, ktorej som sa mala stať súčasťou, je v Šamoríne, kde so synom bývame. Vedela som tiež, že má vynikajúci kredit.“ Netvrdí, že nemala žiadne počiatočné obavy či pochybnosti, taká frajerka nie je. Najmä prechod na živnosť ju chvíľu „strašil“, ako sa ale ukázalo, zbytočne. „Sama na sebe som zistila,“ poznamenáva v tejto súvislosti, „že sa netreba báť. Že keď človek miluje svoju prácu a robí ju minimálne na sto percent, nie je dôvod, aby nebol úspešný a spokojný.“ K jej spokojnosti s vlastnou prácou prispieva ešte jeden dôležitý element. „Veľmi rýchlo sa mi potvrdilo, že Prvá stavebná sporiteľňa je kvalitná značka a že je naozaj pre každého, že každému dokážeme pomôcť. Neexistuje tu kategorizácia klientov ako v iných bankách. Klient je proste klient a to je úžasné.“
Podľa seba
Práci na živnosť prišla na chuť aj z ďalšieho, pre ňu veľmi zaujímavého, dôvodu. Dáva jej totiž možnosť samostatne si manažovať svoj čas, organizovať si činnosť po svojom a podľa seba a byť za ňu aj sama zodpovedná. „Pri tejto práci,“ poznamenáva Ivana na margo činnosti obchodného zástupcu PSS, a. s., „je najdôležitejšia vlastná iniciatíva, tá sa aj najviac cení. Môže ju robiť každý, kto nemá problém komunikovať s ľuďmi a kto sa v prvom rade nebojí výziev a chce mať svoj príjem vo vlastných rukách. Vek nie je podstatný, pokojne ju môžete robiť aj popri štúdiu, aspoň nebudete musieť každé euro drankať od rodičov,“ usmeje sa, myslí to ale úplne vážne.
Hlavne, že so synom
Ako Ivana ďalej (takisto s úsmevom) konštatuje, sú dni, kedy má práce toľko, že sa nestíha ani najesť. Neznamená to však, že okrem práce v jej živote nič iné neexistuje. „Najdôležitejší je pre mňa môj syn, čas, ktorý s ním môžem tráviť. Aspoň raz do roka si doprajeme poriadnu dovolenku a užijeme si ju. Je jedno, kde to je, podstatné je, že sme spolu a že sú peniaze v peňaženke,“ vtipne skonštatuje. Lenže dovolenky či iné spoločné aktivity niečo stoja, o účtoch, ktoré treba platiť, ani nehovoriac – poznamenáme. „To je ďalšia z dôležitých okolností, ktoré mi moja práca pomáha riešiť,“ nevyhýba sa Ivana téme rodinný rozpočet. „Viem, za čo robím a viem, že keď poriadne robím, tak aj zarobím. Vďaka tomu si môžem dovoliť všetko, čo potrebujem k životu.“ Okrem už spomínaných záležitostí, okrem kultúrnych podujatí či psychohygieny vo forme pravidelného cvičenia vo fitku, do kategórie potrebujem k životu zahŕňa aj pekné oblečenie, aj návštevy u kaderníčky a kozmetičky. Je predsa žena – hoci od archaických predstáv niektorých jej bývalých vysokoškolských pedagógov, že žena patrí tak akurát za sporák v kuchyni, má hodne ďaleko.
Máte aj vy chuť spolupracovať s Prvou stavebnou sporiteľňou? Podrobné informácie, ako na to, vám poskytnú v ktorejkoľvek regionálnej pobočke Prvej stavebnej sporiteľne. Ich zoznam nájdete na www.pss.sk.