Vyzerá to ako príbeh z rozprávky a tak to tiež od minulého týždňa niektoré britské médiá podávajú. Dvadsaťtriročná Londýnčanka Milly Forrestova si chodila večer čo večer zarábať do šatne najprestížnejšieho anglického sálu venovaného komornej hudbe Wigmore Hall.
Medzi odloženými dáždnikmi by najskôr posedávala aj 15. augusta, keby náhle neochorela protagonistka večerného koncertu škótska speváčka Ruby Hughesová a šéf Wigmore Hall John Gilhooly si nespomenul, na dobré referencie práve o talente šatniarky.
Forrestová, ktorá pre svoj zlozvyk, nezdvíhať včas telefóny o veľkú príležitosť skoro prišla a Gilhooly ju zastihol doslova za päť minút dvanásť, ako taký slávik vystrihla sopránové party v skladbách Franza Schuberta, Ralpha Vaughana Williamsa a Henryho Purcella a na druhý deň si s údivom v novinových recenziách na svoju adresu prečítala výrazy ako „dychberúce“ a „hlas plávajúci v oblakoch“.
Potiaľ príbeh ako z romantickej rozprávky. K „A“ je ale treba dopovedať „B“, bez toho aby sme chceli znižovať fakt, že okrem talentu a usilovnej práce k úspechu musí viesť aj nutná dávka presne takého šťastie, aké mala práve Forrestová. Nejde však o nejakú „speváčku z ľudu“, o žiadnu zázračnú šatniarku, ktorá si doteraz spievala len vo svojom chudobnom príbytku a už by ju nepochybne skvele napodobnili Woody Allen.
Forrestová k profesionálnej dráhe speváčka smeruje úplne cieľavedome. A práve v onej diskutovanej šatni si privyrába na štúdiá spevu na Royal College of Music, kde sa bude od septembra uchádzať o magisterský titul. Takže: nepochybne talentovaná študentka dostala príležitosť vo svojom odbore. To je realita. A že sa vedľa školy a prvých speváckych pokusov „niečím“ živí? Čo je to zvláštne? Väčšina hollywoodskych hviezd vám dodnes hrdo ukáže kaviareň, kde sa v očakávaní prvej veľkej role živili ako čašníčka. A najväčší jazzová speváčka všetkých čias Ella Fitzgeraldová? Tá na svetovú scénu prišla z nevestinca. Proti tomu – zlatá šatňa!
