Nad pobytom Rudolfa Hessa vo väzení sa až do dnešných dní vznášalo veľa otáznikov. Konšpiračné teórie, podľa ktorej si trest odpykával Hessov dvojník, je ale už navždy vyvrátená. Pravdu odhalila o desiatky rokov neskôr DNA analýza jeho krvnej vzorky.
Rudolf Hess pôsobil za 2. svetovej vojny ako druhý Hitlerov nástupca po Hermannovi Göringovi. Jeho hlavnou úlohou bolo odcestovať do Veľkej Británie a pokúsiť sa dohovoriť mier s Jurajom VI. Celá operácia však zlyhala a Hess skončil v máji 1941 vo väzení londýnskeho Toweru. Zvyšok vojny prežil na anglickom vidieku, odkiaľ putoval priamo do dejiska Norimberských procesov.
Tu bol uznaný vinným za prípravu vojny a odsúdený na doživotie. Spoločne s ďalšími trestanými nacistami bol premiestnený do Spandau, kde si ako jediný skutočne odsedel celý trest. Krátko po uväznení sa ale začali objavovať divokej teórie, že väznený politik v skutočnosti nie je Hess, ale jeho dvojník. Špekulácie podporoval anglický doktor W. Hugh Thomas, podľa ktorého sa zajatý muž nielen nepodobal Hessovi, ale tiež mu chýbalo zranenie na hrudi, ktoré si Hess odniesol z vojny. Väznený muž vykazoval vraj časté známky amnézie a nerád vídaval svoju rodinu. Do vyšetrovania možné zámeny sa pustila sama britská vláda, ale žiadnu z domnienok sa jej nepodarilo potvrdiť. Konšpiračným teóriam ostatne neverila ani manželka Ilse Hess.
Hessová smrť je ďalším námetom k početným dohadom. Aj keď sa podľa oficiálnych dokumentov v roku 1987 obesil, veľká časť ľudí dodnes verí, že za jeho smrť mohli v skutočnosti Briti, ktorí samovraždu len fingovali. Hess bol na tom údajne po zdravotnej stránke tak zle, že by obesenia ani nebol schopný. Jeho telo bolo pôvodne uložené do hrobu v meste Wunsiedel. Kvôli častým stretnutiam neonacistov, ktorí si z hrobu urobili pietne miesto, boli však jeho pozostatky znovu vykopané, spálené a rozhodené do mora. Teoreticky bol teda zničený posledný materiál, ktorý mohol preukázať, či bol Hess naozaj Hessom. Nebolo tomu ale tak.
Ešte v polovici 90. rokoch mal patológ Rick Wahl v zbierke krvné vzorky siedmich nacistických väzňov zo Spandau. Medzi nimi bol aj Rudolf Hess. Wahla ale nikdy nenapadlo, aký kľúčový dôkaz má vo svojej zbierke. Neskôr sa tieto vzorky dostali do rúk vojenského doktora Shermana McCalla. Ani on sprvu nepoznal konšpiračnú teóriu, ktorá sa viazala k Hessovi. Keď sa o nej pred pár rokmi dozvedel, spojil sa s rakúskym molekulárnym biológom Jánom Cemper-Kiesslichem. Spoločne sa im podarilo z krvi extrahovať DNA. Ďalším krokom bolo vyhľadať žijúceho Hessovhp príbuzného. Tu ale narazili na komplikáciu.
„Zohnali sme kontakt na syna Wolfa Rüdiger, ale bohužiaľ bol už po smrti. Hessovi ďalší príbuzní žili v ústraní. Ich priezvisko je v Nemecku tiež veľmi bežné, čo nám sťažovalo naše hľadanie,“ rozpráva McCall.
Nakoniec sa im ale podarilo vypátrať žijúceho mužského príbuzného, ktorý im poskytol krv na analýzu. Štúdia publikovaná tento rok preukázala 99,9% pravdepodobnosť, že Hess zo Spandau je príbuzným bližšie neidentifikovateľného člena z jeho rodiny. Konšpiračné teórie o dvojníkovi tak bolo raz navždy vyvrátené.
