Sériový vrah Dennis Rader bol tak drzý, že o svojich vraždách políciu informoval

Bol tak drzý, že políciu na svoje činy upozorňoval. „Na adrese 843 South Pershing nájdete zavraždenú. Je to Nancy Foxová,“ volal neznámy hlas detektívom.

Dennis Rader zavraždil 10 ľudí, jeho okolie ho ale poznalo ako príkladného skautského vedúceho.
Kansaské Wichita sa do svetových správ dostáva hlavne kvôli častému vyčíňania tornád. Počas 70. rokov a 80. rokov tam ale vyvádzal iný živel.

Bola to pokojná štvrť s extrémne nízkou zločinnosťou. Adresa: 803 North Edgemoor Street. Vrah 15. januára 1974 vošiel do domu zadnými dverami. Potom prerezal telefónnu linku …

Tridsaťosemročného otca Josepha oteru našli vyšetrovatelia uduseného igelitovým vrecom, rovnako ako deväťročného syna rovnakého mena. Tridsaťtriročná manželka Julie bola uškrtenie povrazom. Jedenásťročná Josephine visela obesená na rúrke v pivnici.

Keď o 30 rokov neskôr vrah vypovedal, povedal pokojným nezaujatým hlasom, že to robil kvôli sexuálnym fantáziám.
Dennis Rader sa vo Wichite nenarodil, ale strávil tam väčšinu detstva. V ničom nevynikal, bol to nenápadný chlapec, ktorý mal najradšej rybárčenie. Nikto nevedel, čo sa odohráva v jeho vnútri, so svojimi pocitmi sa nikomu nezveroval. Nikto tak nevedel, že si obľúbil pohľad na babičku, keď zabíjala kurčatá. Vzrušovalo ho to. Len spolužiaci ho občas prichytili, ako vešia korytnačky za krk. Týranie zvierat v detstve je jedným z častých znakov budúcich vrahov.

V roku 1966, v jeho 21 rokoch, narukoval do armády a strávil tam štyri roky ako mechanik. V roku 1971 sa oženil s miestnym dievčaťom a naoko ich život vyzeral harmonicky. Pre manželku aj susedov bol príkladným občanom, vnútri ale neustále sníval o zväzovanie a mučenia žien.

15. januára 1974 ho nutkanie premohlo a on vyvraždil rodinu Oterových. Bol nadšeným čitateľom detektívok, čítal o všetkých vraždách. Chcel sa vyvarovať chýb, ktoré ostatní vrahmi priviedli na elektrické kreslo či do plynovej komory. „Keď som na rodinu vytiahol pištoľ, uvedomil som si, že nemám žiadnu masku. Musel som ich umlčať,“ vysvetľovať o 30 rokov neskôr.

Mesto bolo štvornásobnou vraždou otrasené. Polícia ale nemala žiadne poriadne stopy. Rader však túžil ďalej zabíjať. Začal sledovať dvadsaťjedenročnou študentku Kathryn Brightovou. Štvrtého apríla sa vlámal do jej domu a vyčkával tam. Kathryn však neprišla sama, sprevádzal ju brat, tiež študent – Kevin. Rader oboch len ledabolo zviazal, keď začal Kevin kričať, strelil ho do hlavy. „Videl som krv, takže som ho považoval za mŕtveho. Potom som začal škrtiť Kathryn,“ priznal neskôr. Dievča sa s útočníkom začala biť. Rader nakoniec vytiahol nôž a jedenásťkrát ju bodol.
Kathryn Brightová, piata obeť BTK.

Kevin sa v tú chvíľu prebudil a vybehol na ulicu, kde začal kričať o pomoc. „Vtedy som si so sebou nepriniesol svoje povrazy. Keby to tak bolo, bol by teraz Kevin mŕtvy. Nechválim sa, tak by to proste bolo,“ hovoril pred súdom v roku 2005 znudeným hlasom.

Rader si po vražde Brightovej uvedomil, že urobil veľa chýb a čakal, že si pre neho každým dňom prídu detektívi. Kevin mal ale vážne zranenie hlavy a políciu dokázal povedať len približný vek páchateľa a že išlo o belocha.

Tlač medzitým špekuloval, že rodinu Oterových vyvraždila zrejme skupina troch mužov. To Rader naštvalo. Poslal polícii anonymný list, v ktorom uviedol, že vraždy spáchal on a že to neskončí. „Ak ma nechytíte, budú umierať ďalší ľudia,“ stálo v liste. Policajné pátranie ale k ničomu neviedlo a na prípady sa začalo pomaly zabúdať.

BTK vrah sa znovu pripomenul až v roku 1977. To Rader 17. marca uškrtil 24-ročnú slobodnú matku Shirley Vianovou. Polícia si zo začiatku vraždu Vianové s činmi z roku 1974 nespájala. Myslela si, že vrah z vtedajšej doby sa buď odsťahoval, alebo je potrebné vo väzení za iné činy. Prečo sa Rader odmlčal? Zrejme to malo súvislosť s narodením jeho syna a dcéry …

9. decembra toho istého roku BTK udrel znova. Sám páchateľ čin označil za „dokonalú vraždu“. Rader sa vlámal do domu 25-ročnej Nancy Foxovej, prerezal telefón a vyčkával, až sa vráti domov. „Vošla dnu. Samozrejme netušila, že tam je. Potom jej napadol,“ povedal v britskom dokumente zo série Born to Kill? šéf wichitskej polície z tej doby Richard Lamynyon. Rader Foxovú dlho škrtil opaskom od nohavíc.

Druhý deň polícii sám oznámil vraždu. Detektívi si začali všetky činy spájať a uvedomovali si, že majú „na krku“ sériového vraha. O dva mesiace neskôr dostala miestna televízna stanica KAKE list, v ktorom sa vrah podpísaný BTK hlásil k vyvraždenie rodiny Oterových a k zabitiu Brightovej, Vianovej a Foxovej a ešte jednej neznámej obete. Vyžadoval v liste pozornosť médií a na záver nakreslil zavraždenú Foxová v posteli.

Wichitská polícia začala na prípade spolupracovať s FBI. Inak pokojné mesto bolo vydesené, raketovo stúpol predaj zbraní a zámkov. BTK sa v odkazoch ďalej polícii posmieval, tá tápal. „Pokojne si dával dlhé pauzy. A my sme mohli len čakať na ďalšiu obeť. Nič iné a to je na tom to smutné,“ priznal šéf polície Lamynyon.

BTK mal na konci roka 1977 sedem známych obetí. Potom sa odmlčal na šesť a pol roka. V tom čase pracoval pre súkromnú bezpečnosťou agentúru a inštaloval zabezpečovacie zariadenia. Mnoho z nich do domov, kde si ich majiteľa objednali v strachu pred BTK. Znovu udrel až 27. apríla 1985, viac ako 11 rokov po prvej vražde. To pracoval na „projekte“ menom Marina Hedgeová. „Projekt“ nazýval ľudí, ktorých dlho sledoval a rozhodoval sa, či ich zavraždí.

Päťdesiattriročná Marina Hedgeová bola Raderovou susedkou, bývala len štyri domy od neho. 27. apríla zmizla bez stopy z domu. Polícia našla budovu otvorenú a vnútri prerezania telefón. Rader si na tú noc pripravil dokonalé alibi – bol na skautskom tábore. Na vraždu si rýchlo „odskočil“. „Strčil som ju do kufra auta a odišiel ku kostolu luteránskej cirkvi,“ rozprával Rader. Vnútri kostola si jej telo nafotil. Mŕtvolu Hedžovej objavili deväť dní potom v kroví pri ceste.

BTK vraždil opäť 16. septembra 1986, keď uškrtil pančuchami 28-ročnú Vicki Wegerleovu. Polícii mala opäť prázdne ruky a musela dúfať, že nabudúce urobí BTK chybu. Nabudúce bolo až 19. januára 1991, takmer presne 17 rokov po prvých vraždách. Pätnásťročný chlapec pri venčení psa našiel uškrtené telo 62ročnej Dolores Davisovej. „Potom sa nad BTK prakticky zľahla zem,“ povedal šéf polície Lamynyon.

Plynuli roky a Wichita na svojho sériového vraha začala zabúdať. „Každý mal nejakú teóriu, čo sa s ním stalo. Ja som si hovoril, že ak nezomrel, tak že žije stále medzi nami. Ale že už zostarol a stiahol sa do ústrania,“ hovoril Lamynyon.

Rader svoje činy prežíval v mysli znovu a znovu, z každého miesta si odniesol mnoho „suvenírov“, ktoré mu vraždy pripomínali. Mal ich schované v strome za svojím domom.
Rader sa od roku 1991 stal úradníkom, mal kontrolovať mestskej vyhlášky. S pravítkom v ruke meral trávu pred domami, či dával pokuty, keď ľudia nemali psa na vodítku.

30 rokov po vyvraždení rodiny Oterových sa BTK znova ozval. Päťdesiatdeväťročný Rader sa jednoducho musel v roku 2004 pripomenúť, jeho pýcha mu nedala pokoj. Pritom prípad 10 vrážd z rokov 1974-1991 už bol dávno „mŕtvy“, nikto na ňom nepracoval. „Zavolal mi vtedajší šéf polície a povedal mi: Tomuto neuveríte! Práve sa nám ozval BTK. Odpovedal som mu, že si zo mňa robí srandu. Nie, toto musíte vidieť,“ líčil Lamynynon.

Ten si najskôr myslel, že sa v BTK niečo zlomilo a začal svojich činu ľutovať. „Lenže bola to len arogancia. Predstavoval číre zlo.“ Vrah si začal s policou a médiami hrať. Posielal im inštrukcie, nech sa dostavia na určité miesta v meste, kam dával škatuľky od cereálií a vnútri boli bábiky, naaranžované do pozícií obetí BTK. Niekedy pridal aj šperky obetí.

BTK sa cez inzerát v novinách polícia spýtal, či môže s nimi komunikovať pomocou diskiet. A chcel úprimnú odpoveď, či to bude pre neho bezpečné. Polícia mu odpovedala, že áno. BTK poslal disketu a počítačoví experti polícia okamžite zistili, že súbor bol vytvorený v programe registrovanom na luteránska cirkev, a že človek, ktorý súbor editoval, bol na počítači prihlásený ako „Dennis“.

Dennis Rader bol prezidentom kongregácie luteránskej cirkvi v Severnej Wichite. 25. februára 2005 jeho automobil obkľúčili vozy agentov FBI a ATF. Policajtom pri výsluchu potom povedal: „Tak ste ma dostali.“ Na otázku, nech povie, kto je, odpovedal: „Som BTK:“ V nasledujúcich 48 hodinách vypovedal 33 hodín.

Vrahom BTK sa čiastočne inšpiroval Stephen King v poviedke A Good Marriage, rovnako tak Robert Harris v románe Red Dragon (Červený drak).