Šestnásťročný Ukrajinec Vlad Burjak prežil hrozné chvíle v zajatí ruskými vojakmi. Nielenže sa každým dňom bál o svoj život, ale bol tiež svedkom otrasného mučenia ďalších vojnových zajatcov. Musel od krvi upratovať aj mučiareň, kde väzňov Rusi trýznili. Popísal aj desivé praktiky, ktoré okupanti robia.
Začiatkom apríla bol šestnásťročný Vlad na úteku z okupovaného Melitopolu do Záporožia, kde už naňho čakala jeho rodina. Do poslednej chvíle sa Ukrajinec staral v Melitopole o svojho chorého deduška, ktorý však 8. apríla zomrel. Následne sa zdrvený vnuk rozhodol dostať za svojou rodinou do Záporožia s ďalšími ženami, ktoré vyrážali rovnakým smerom.
Lenže po ceste ich vozidlo zastavili ruskí vojaci. Jeden z nich si všimol, že má Vlad (16) v ruke telefón. Aj v celku banálna vec okupanta rozbesnila a vytiahol si vydeseného chlapca von z vozidla. „Čo to robíš, natáčaš ma? Mám ťa hneď zastreliť, alebo ti rozbiť telefón?“ vykríkol vojak na Vlada a mieril naň pištoľou.
Sprcha po dvoch týždňoch
Následne Rus chlapca odviedol a po pár minútach s kolegami z jednotky zistil, že majú skvelého zajatca. Vlad Burjak je totiž synom jedného z najvyšších ukrajinských predstaviteľov regiónu – Oleha Burjaka, vedúceho štátnej správy okresu Záporožie. Podľa svojich slov, ktoré Vlad popísal denníku Kyiv Independent, nasledovalo najhorších 90 dní jeho života.
Najesť dostal až po piatich dňoch, umyť sa mohol až po dvoch týždňoch. Zvyšok času bol zatvorený v malej schátranej väzenskej cele a počúval denne nárek ostatných zajatcov. Videl ich umierať a dokonca bol nútený pravidelne čistiť mučiareň, ktorá bola plná ich krvi. „Každú minútu to bola veľmi ťažká výzva, pretože každá minúta mohla byť moja posledná,“ povedal tínedžer.
Zranení namiesto lieku dostali guľku! Šokujúce praktiky svojich veliteľov popísali ruskí vojaci!
Strkali im ihly pod nechtami
Pre denník napríklad popísal, ako surovo Rusi zbili ukrajinského kňaza. „Najskôr ho veľmi tvrdo bili. Potom ho zasiahli aj elektrickým prúdom. Druhý deň mu dali dole nohavice a ďalších zhruba 20 minút ho mlátili do genitálií,“ líčil hrôzy chlapec. „Na záchod potom chodil každé tri až päť minút a prakticky nemal tvár,“ povedal chlapec.
Rodičia ho pochovali, on ale žil a ako jediný Američan bojoval na východnom fronte
Potom vraj muža Vlad položil na posteľ, prikryl dekou, objal a držal ho za ruku. Kňaz sa po chvíli pokúsil spáchať samovraždu a podrezať si zápästie, ale to sa mu nepodarilo, pretože do cely vtrhol ruský okupant. „Neviem, či to potom prežil. Predtým mi však povedal: ‚Vypadni z tohto zajatia a povedz o všetkom, čím sme si prešli. Rozprávaj prosím môj príbeh, aby moja smrť nebola zbytočná,“ popísal.
Tri mesiace boli pre Vlada ako fyzicky, tak hlavne psychicky náročné. „Rusi často mučili svojich väzňov tak, že im strkali ihly pod nechty, niekedy ich spájali s elektrickým prúdom, aby zvýšili bolesť,“ rozprával o praktikách mladý Ukrajinec. „Tí ľudia sú beštie. Mučenie ľudí je pre nich ako zábava,“ doplnil nahnevane chlapec.
Kúsok srdca sa mi vrátil domov
Šťastným dňom sa pre Vlada stal 7. júl. Jeho otec sa totiž rozhodol medializovať jeho únos a následne sa dokázal spojiť aj s ruským dôstojníkom, s ktorým o vrátení syna začal vyjednávať. Po 48 dňoch väzenia Rusi Vlada previezli do hotela v Melitopole, kde strávil ďalších 42 dní. K odovzdaniu došlo až 7. júla. „Keď syn začiatkom júla prišiel, kúsok môjho srdca sa vrátil domov,“ dodal dojatý otec Oľah.
Od začiatku vojny na Ukrajine do začiatku augusta bolo v krajine zaznamenaných 203 nezvestných detí. Väčšina z nich zmizla v ohniskách vojnových bojov. Oficiálne dáta uvádza, že v dôsledku vojny bolo zabitých cez 385 detí, avšak čísla môžu byť ešte väčšie, pretože nezahŕňajú obete na Ruskom okupovaných územiach a oblastiach, kde stále prebiehajú nepriateľské akcie.
